A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Európska rada | |
Logo Európskej rady | |
Prvé zasadnutie | 10. marec, 1975 |
---|---|
Typ | Inštitúcia Európskej únie |
Sídlo | Budova Europa |
Predseda | Charles Michel |
Web stránka | consilium.europa.eu |
Európska rada (angl. European Council), neformálne nazývaná aj Samit EÚ je jednou z inštitúcii Európskej únie. Skladá sa z hláv štátov (prezidentov) a predsedov vlád členských štátov Európskej únie, z predsedu Európskej rady a z predsedu Európskej komisie. V krajinách, v ktorých má aktívnu úlohu prezident, sa zúčastňuje na samitoch on. V praxi je to prípad Francúzska, Fínska či Rumunska. Predseda Európskej rady a predseda Európskej komisie nemajú hlasovacie právo v Európskej rade. Členov Európskej rady často sprevádzajú ministri zahraničných vecí.
Európska rada si volí predsedu na dva a pol roka. Predseda Európskej rady nesmie zastávať žiadnu vnútroštátnu funkciu.
Európska rada (angl. European Council, fr. Conseil Européen) nie je totožná s Radou Európy (angl. Council of Europe, fr. Conseil de l´Europe), ani s Radou Európskej únie (angl. Council of the European Union, fr. Conseil de l´Union européenne).
Európska rada zasadá najmenej dvakrát v priebehu pol roka, tieto stretnutia sa zvyčajne uskutočňujú v budove Justusa Lipsiusa v Bruseli. Zasadnutia Európskej rady vedie predseda Európskej rady, ktorým je od 1. decembra 2019 Charles Michel.[1][2]
Vznik Európskej rady
Európska rada vznikla na základe nepravidelných vrcholných stretnutí hláv štátov konaných od roku 1975. Inaugurálne stretnutie Európskej rady sa konalo v Dubline, počas predsedníctva Írska v Rade EÚ.[3] Oficiálne bola táto prax zakotvená v Jednotnom európskom akte z roku 1986.
Práca Európskej rady
Európska rada má rozhodovaciu právomoc o smerovaní a politických prioritách EÚ pričom neprijíma právne predpisy. Je miestom, kde sa Európska rada zaoberá ťažkými a citlivými otázkami, ktoré nie je možné diskutovať na nižšej úrovni medzivládnej spolupráce. Jej výsledkami sú spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ, ktorá prihliada na strategické záujmy EÚ a dôsledky ktoré bude mať na obranu. Jej úloha je tiež navrhovať a vymenúvať volených kandidátov do určitých vysokých funkcií na úrovni EÚ.[1][4]
Rozhodovací proces
Rozhodnutia príjma Európska rada zväčša konsenzom. Sú však prípady, kedy sa pri rozhodovaní uplatňuje jednomyseľnosť, napríklad pri hlasovaní o veciach, ktoré členské štáty považujú za citlivé (spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, občianstvo, členstvo v EÚ,...) alebo keď sa rozhodnutia príjimajú kvalifikovanou väčšinou a to pri hlasovaní o návrhu Komisie alebo vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. V prípade hlasovania kvalifikovanej väčšiny musia byť splnené dve podmienky a to že za návrh hlasuje 55% členských štátov to znamená 15 z 27 členských štátov a keď návrh podporujú členské štáty, ktoré zastupujú najmenej 65% celkového počtu obyvateľov EÚ. Tieto postupy sa nazývajú aj pravidlom dvojitej väčšiny. Hlasovacie právo majú predsedovia vlád a hlavy štátov.[1][5][6]
Predseda Európskej rady
Lisabonská zmluva z roku 2009 určila, že funkcia predsedu Európskej rady je stála funkcia na plný úväzok. V Článku 15 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje aké úlohy predseda má a sú nimi najmä predsedníctvo zasadnutí Európskej rady pričom dáva impulzy jej práci, zabezpečuje prípravu zasadnutí Európskej rady a kontinuitu jej práce v spolupráci s predsedom Komisie a na základe práce Rady pre všeobecné záležitosti, podporuje snahu o súdržnosť a konsenzus v rámci Európskej rady a predkladá správu Európskemu parlamentu po každom zasadnutí Európskej rady.
Predseda Európskej rady tiež zastupuje EÚ na úrovni hláv štátov a predsedov vlád vo vonkajších vzťahoch v súvislosti s otázkami, ktoré sa týkajú spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky spolu s vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Predseda Európskej rady zastupuje EÚ aj na medzinárodných samitoch obvykle v spolupráci s predsedom Európskej komisie.
Predseda Európskej rady je volený kvalifikovanou väčšinou Európskej rady na funkčné obdobie 2,5 roka s možnosťou opätovného zvolenia na jedno funkčné obdobie.[7]
Politické orientácie
V nasledujúcom zozname je uvedený počet reprezentantov priradených k politickým alianciám a ich percentuálny pomer v hlasovaní.
Aliancie | Počet kresiel | Časť obyvateľstva EÚ | |
---|---|---|---|
Skupina Európskej ľudovej strany /EPP | 11 | 34,21 % | |
Obnovme Európu /OE | 7 | 25,32 % | |
Strana Európskych socialistov/SES | 6 | 17,71 % | |
Nezávislí politici/NP | 2 | 14,27 % | |
Európski konzervatívci a reformisti/EKR | 1 | 8,49 % | |
Spolu | 27 | 100,00 % |
Počet kresiel | ||||
---|---|---|---|---|
EPP | 40,74 % | |||
OE | 25,92 % | |||
SES | 22,22 % | |||
NP | 7,41 % | |||
EKR | 3,70 % | |||
Časť obyvateľstva EÚ | ||||
---|---|---|---|---|
EPP | 34,21 % | |||
OE | 25,32 % | |||
SES | 17,71 % | |||
NP | 14,27 % | |||
EKR | 8,49 % | |||
Členstvo v Európskej rade
V nasledujúcom zozname sú uvedení predstavitelia Európskej rady, politická strana a európska politická strana, ktorej sú členmi.