Eruptívne premenné hviezdy je trieda premenných hviezd, ktoré sa vyznačujú nepravidelnými, často náhlymi a veľkými zmenami jasnosti, vyvolanými búrlivými procesmi eruptívneho (výbuchového) charakteru.

Delia sa na dve podtriedy: nepravidelné premenné hviezdy a novy a novám podobné hviezdy.

Nepravidelné premenné hviezdy (rýchle nepravidelné hviezdy)

Premenné hviezdy typu UV Ceti

Premenné hviezdy typu UV Ceti (UV) sú chladné trpasličie hviezdy prechodného veku, spektrálnych typov K3 - M6, ležiace na hlavnej postupnosti Hertzsprungovho-Russellovho diagramu. V priebehu niekoľkých sekúnd sa zjasnia o 4 - 6^m, potom ich jasnosť zasa poklesne na pôvodnú hodnotu. Erupcie sa môžu opakovať aj viackrát za deň. V ich spektrách sú emisné čiary vodíka, ktoré sa pri erupcii značne zosilnia. Predpokladá sa, že ide o analógiu slnečných erupcií, ktoré majú na povrchu trpasličích chladných hviezd podstatne väčší rozsah. K týmto premenným hviezdam patrí napríklad Proxima Centauri. Patria k nim aj hviezdy podtypu UVn, ktoré majú veľmi úzku spojitosť s difúznymi hmlovinami;

Premenné hviezdy typu BY Draconis

Premenné hviezdy typu BY Draconis (BY) sú emisné hviezdy neskorých spektrálnych typov dKe až dMe, ktoré prejavujú kváziperiodické zmeny jasnosti s premennou amplitúdou do 0,5^m a s meniacim sa tvarom svetelnej krivky. Ich periódy dosahujú zlomok dňa až 120 d. Premennosť týchto hviezd zapríčiňujú pravdepodobne škvrny na ich povrchu a rotácia hviezd, resp. ich chromosférická aktivita;

Nepravidelné premenné hviezdy typu I

Rôzne typy rýchlych nepravidelných premenných hviezd, ktoré sa označujú symbolmi utvorenými písmenom I v kombinácii s písmenami a, b, n, T, s; každé z týchto písmen vyjadruje určitú charakteristiku nepravidelných premenných:

• a - hviezdy spektrálnych typov O až A;
• b - hviezdy spektrálnych typov F až M;
• n - hviezdy, ktoré majú spojitosť s difúznymi hmlovinami;
• s - hviezdy s rýchlou premennosťou;
• T - hviezdy s charakteristickým emisným spektrom typu hviezdy T Tauri.

Oriónové premenné hviezdy

Nepravidelné eruptívne premenné hviezdy súvisiace s difúznymi hmlovinami (In) sa nazývajú oriónové premenné hviezdy. Sú to veľmi mladé hviezdy, ktorých jasnosť sa mení nepravidelne v rozmedzí niekoľkých magnitúd. Patria k nim: eruptívne premenné hviezdy typu T Orionis (Ina); typu YY Orionis so spektrálnymi čiarami posunutými smerom k červenému koncu, čo naznačuje, že na ich povrch dopadá plynová látka pravdepodobne v celkom raných fázach ich vzniku z medzihviezdnej hmoty (pozri vývoj hviezd); premenné hviezdy typu T Tauri (InT) a i.

Novy a novám podobné hviezdy

Novy, rekurentné novy, trpasličie novy, novám podobné hviezdy a symbiotické hviezdy sa často označujú spoločným názvom eruptívne dvojhviezdy (kataklizmatické dvojhviezdy).

Novy

Bližšie informácie v hlavnom článku: Nova (astronómia)

Nova (N) je obrovská jadrová explózia zapríčinená prírastkom vodíka na povrchu hviezdy kategórie biely trpaslík.

Novám podobné hviezdy

Novám podobné hviezdy (Ne) sú eruptívne premenné hviezdy, ktoré majú spektrá a zmeny jasnosti podobné ako novy, pomerne malé amplitúdy zmien jasnosti (pod 4^m) a vzplanutia sa opakujú častejšie ako pri rekurentných novách (v priebehu niekoľkých mesiacov až rokov). Predpokladá sa, že ide o tesné dvojhviezdy, zložené z červeného obra spektrálneho typu M a B hviezdy, obklopených spoločným plynovým obalom. Novám podobné hviezdy podtypu AM Herculis vykazujú navyše silnú polarizáciu žiarenia, svedčiacu o prítomnosti magnetických polí; nazývajú sa preto aj polary. K e. p. h. typu Ne možno zaradiť aj premenné hviezdy typu FU Orionis.

Z Andromedae

Symbiotické premenné hviezdy typu Z Andromedae (symbiotické dvojhviezdy) sú pekuliárne hviezdy, ktoré majú v spektrách súčasne molekulové absorpčné pásy aj emisné čiary vysokého stupňa excitácie, poukazujúce na prítomnosť dvoch hviezd: horúcej hviezdy raného spektrálneho typu a chladného obra neskorého spektrálneho typu. Jasnosť tohto typu eruptívnych premenných hviezd sa občas zvýši o 5-6^m; vzplanie horúca zložka dvojhviezdy v dôsledku akréčnej nestability. K tomuto typu eruptívnych premenných hviezd patrí napr. V 1016 Cygni.

R Coronae Borealis

Premenné hviezdy typu R Coronae Borealis (RCB) sú staré, nadobrie hviezdy vysokej svietivosti, spektrálneho typu F až K alebo R, s malým obsahom vodíka, ale veľmi bohaté na uhlík (uhlíkové hviezdy). Ich jasnosť z času na čas neperiodicky klesne o 1-9^m a rýchlo alebo pomalšie sa opäť vráti na pôvodnú hodnotu. Minimum môže trvať týždne až roky. Predpokladá sa, že príčinou nepravidelného poklesu jasnosti týchto hviezd, obsahujúcich v atmosférach enormné množstvá uhlíka, je absorpcia svetla grafitovými časticami, ktoré sa utvorili v oblaku vyvrhnutom hviezdou. Niektoré hviezdy tohto typu v maxime pulzujú s periódami 30 – 100 d, hviezda R CrB napr. s periódou 44 d.

U Geminorum

Premenné hviezdy typu U Geminorum (UG) alebo hviezdy typu SS Cygni sú trpasličie hviezdy, ktorých jasnosť sa občas zvýši v priebehu 1 - 2 d o 2 - 6^m a po niekoľkých dňoch až týždňoch opäť klesne na pôvodnú hodnotu. Zvýšenia jasnosti sa opakujú polopravidelne v intervaloch 10 - 1 000 d; stredný čas medzi maximami je obyčajne tým dlhší, čím je amplitúda zmeny jasnosti väčšia. V tom sa podobajú rekurentným novám, preto sa nazývajú aj trpasličie novy. Príčina premennosti týchto hviezd je podmienená podobne ako pri novách ich dvojhviezdnym charakterom a nestabilitou akréčnych diskov (tesná dvojhviezda).

Z Camelopardalis

Premenné hviezdy typu Z Camelopardalis (Z) sa podobajú na predchádzajúci typ U Gem s tým rozdielom, že občas sa po vzplanutí ich jasnosť nevráti na pôvodnú min. hodnotu, ale na istú medzihodnotu približne v polovici medzi maximom a minimom (stav pokoja), na ktorej môžu zotrvať veľmi dlhý čas. Cyklus vzplanutí trvá 10 - 40 d, zmeny jasnosti majú amplitúdu 2-5^m.

Supernova

Bližšie informácie v hlavnom článku: Supernova

Termín supernova (SN) sa vzťahuje na niekoľko typov hviezdnych explózií, ktorými vznikajú extrémne jasné objekty zložené z plazmy, ktorých jasnosť potom v priebehu týždňov či mesiacov opäť o mnoho radov klesá.

S Doradus

Premenné hviezdy typu S Doradus (SD) patria k hviezdam s najväčšou svietivosťou. Majú spektrálne typy Bpeq až Fpeq. Nepravidelné zmeny ich jasnosti dosahujú amplitúdy 1-7^m. Typickými predstaviteľmi tohto typu e. p. h. sú P Cyg a η Car;

γ Cassiopeiae

Premenné hviezdy typu γ Cassiopeiae (γC) sú rýchlo rotujúce hviezdy spektrálneho typu Be. Zmeny ich jasnosti, dosahujúce amplitúdu 1,5^m, sú zapríčinené procesmi vyvrhovania plynovej látky z rovníkových oblastí týchto hviezd.

Astronomický portál Hviezdny portál