Erb mesta Košice pochádza z roku 1369. Mestu ho udelil kráľ Ľudovít I. Veľký na kráľovskom hrade v Diósgyőri (dnes súčasť Miškovca). Erb nie je najstarším v Európe, ale jeho výnimočnosť spočíva v tom, že kráľ k nemu vydal erbovú listinu – armáles, ktorá je prvým takýmto dokladom udeleným pre právnickú osobu v Európe, a teda na svete vôbec. Dovtedy sa udeľovali znaky iba fyzickým osobám a jeho udelenie Košiciam svedčí o dôležitosti tohto mesta v rámci Uhorského kráľovstva a kultúrnej vyspelosti v rámci stredovekej Európy.^[1] Ďalším unikátom košického erbu je fakt, že mesto k nemu obdržalo až štyri erbové listiny (prvú potvrdzujúcu a tri ďalšie polepšujúce), a to vždy od iného panovníka.^[2]

Prvá erbová listina

Prvá erbová listina zo 7. mája 1369 znak nezobrazuje, iba ho popisuje. Štít kráľ odvodil od osobného anjuovského erbu. Modrá hlava je posiata troma anjuovskými ľaliami. Pod ňou je štítové pole, v ktorom sa striedajú červeno-strieborné pruhy. Listina nebola vydaná vo forme privilégia, len vo forme patentu. Mestá do roku 1405 ešte neboli privilegovaným stavom. Chýbajúcimi časťami erbu boli typické atribúty šľachtických erbov – prilba, klenot a prikrývadlá. Tieto mesto nahradilo anjelom. Nedoriešenosť právnej stránky podoby a používania erbu viedla kráľa k neudeľovaniu podobných listín iným uhorským mestám.

Druhá erbová listina

Košická druhá erbová listina je prvou privilegálnou listinou s prvou miniatúrou pre uhorské mesto vôbec. Vydal ju v roku 1423 kráľ Žigmund Luxemburský v Bratislave. Druhou erbovou listinou sa privilegiálnym spôsobom potvrdilo používanie erbu v podobe, v akej bol udelený už v roku 1369.

Tretia erbová listina

Tretia erbová listina bola vydaná v roku 1453 kráľom Ladislavom V. opäť v Bratislave. Prilepšuje erbu pridaním zlatej koruny na vrch štítu.

Štvrtá erbová listina

Štvrtá erbová listina bola vydaná v roku 1502 kráľom Vladislavom II. Jagelovským v Budíne. Listina je výsledkom heraldickej precíznosti a dokonalosti. V nej bol erb výrazne obohatený a heraldicky dokompletizovaný. Prvýkrát v Uhorsku kráľ polepšil mestský erb o prilby, klenot a prikrývadlá, ktoré nahradili zlatú korunu. Zasiahol i do podoby samotného štítu, kde do ľavej polovice štítového poľa umiestnil polovicu poľskej orlice zo svojho osobného znaku. Podľa vzoru erbu jeho manželky, francúzskej šľachtičnej Anny de Foix, vytvoril dolnú pätku, v ktorej kosmú sedemkrát zlato-červenú delenú niť sprevádzajú hore jedna, dole dve zlaté ľalie.

Reálie

Mesto Košice používa poslednú podobu erbu z roku 1502. Podľa všeobecne záväzného nariadenia sa musí zobrazovať v kompletnej podobe, v akej je aj na miniatúre štvrtej erbovej listiny.^[3] Pred rokom 1989 sa totiž používal v zásade iba štít erbu, teda bez anjela, klenotov a prikrývadiel. Najstaršia podoba erbu z roku 1369 bola mestským zastupiteľstvom odsúhlasená ako erb mestskej časti Staré Mesto.^[4] Prvá erbová listina pre mesto Košice z roku 1369 je zaradená medzi národné kultúrne pamiatky Slovenskej republiky.^[5] (Pozri aj Národné kultúrne pamiatky v archívoch Slovenskej republiky.) Mesto si náležite váži svoj vzácny erb a dátum jeho udelenia – 7. máj – je základom celotýždňových osláv mesta, známych ako Dni mesta Košice.

Galéria

• 

  Prvá erbová listina 1369 od Ľudovíta Veľkého

• 

  Miniatúra žigmundovského erbu 1423

• 

  Minuatúra ladislavského erbu 1453

• 

  Miniatúra jagelovského erbu 1502

• 

  Vyobrazenie štítu erbu mesta Košice

• 

  Súčasný erb mestskej časti Staré Mesto

Referencie

Iné projekty

• Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Erbová listina mesta Košice
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Erbová listina mesta Košice

Zdroj

Košický portál

• Článok čerpal z oficiálnych stránok mesta Košice – kosice.sk