Entelechia je činná podstata veci; životný tvorivý princíp, životný činiteľ. Prvý filozof, ktorý systematicky tematizoval entelechiu, bol Aristoteles: entelechia je v látke sa uskutočňujúca forma, účelná, dovršujúca sa činnosť alebo sila, ktorá ako princíp podmieňuje a určuje každý vyvoj, najmä vývoj živočíchov.

Entelechia podľa Aristotela

Podľa Aristotela je entelechia imanentný, vnútorný formujúci princíp, ktorý je vlastný každej látke, každému živočíchovi, a ktorý spôsobuje prejavovanie sa ich podstatného jadra.

Entelechia je skutočnosť, že niečo sa stáva účinným, pôsobiacim vzhľadom na prostú možnosť; entelechia je ďalej stav úplnosti, zavŕšenosti, resp. (imanentný) cieľ (telos), ku ktorému niečo smeruje.

Pojem entelechie pochádza z Aristotelovho učenia o dynamis a energei a má podobný význam ako energeia.

Entelechia v novovekej filozofii

Novoveká filozofia vytvára pojem entelechie vychádzajúc z organického chápania prírody: svoj pojem zameriava najmä proti čisto mechanickým, kauzálnym koncepciám prírody, ktoré vychádzajú z anorganickej látky.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.