Emanuel Böhm
slovenský chemik, učiteľ, politik, vydavateľ
Narodenie	1. február 1909 Vrútky, ČSR
Úmrtie	24. december 1990 (81 rokov)
Alma mater	Karlova univerzita
Manželka	Mária Dziaková
Biografický portál

Emanuel (Teodor) Böhm (* 1. február 1909, Vrútky – † 24. december 1990^[1], New York) bol slovenský chemik, učiteľ, politik, vydavateľ a bojovník za národné a ľudské práva Slovákov.

Vzdelanie

Emanuel Böhm sa po maturite na košickej vyššej reálnej škole zapísal na Prírodovedeckú fakultu pražskej Karlovej univerzity. Svoje vzdelanie doplnil štátnicou z filozofie, psychológie a pedagogiky na  Filozoficko-pedagogickej fakulte Karlovej univerzity. Jeho štátne skúšky na Prírodovedeckej fakulte pozostávali z chémie, rastlinnej fyziológie, bakteriológie a genetiky. Po ich úspešnom absolvovaní bol 1. júna 1934 promovaný za doktora prírodných vied.^[2]

2. svetová vojna

Pamätná tabuľa Emanuela Böhma na Gymnáziu, Poštová ulica 9, Košice

V rokoch 1934-1936 slúžil ako poručík ťažkého delostrelectva v československej armáde. V rokoch 1936-1939 učil na rôznych stredných a vysokých školách. Svoje prvé učiteľské miesto našiel v Michalovciach. V školskom roku 1936/37 sa stal učiteľom chémie a prírodopisu na tamojšom gymnáziu. Vo februári 1938 bol preložený do Košíc, kde pôsobil na Štátnom československom reálnom gymnáziu na Kováčskej ulici. Medzi dôvody jeho preloženia patril fakt, že v tom čase sa v Košiciach začala kreovať Štefánikova vysoká škola technická. Na nej mal začať Böhm učiť ako profesor pre agrochémiu a prednášať v oblastiach, ako technológie cukru, liehu, piva a spracovanie dreva. Na základe rozhodnutia Viedenskej arbitráže z  2. novembra 1938 boli však Košice obsadené maďarskou okupačnou armádou 10. novembra 1938 a tak sa škola presídlila do Martina (otvorenie prvého školského roka sa konalo 5. decembra 1938) a neskôr do Bratislavy. Böhm zostal v Košiciach a stal sa pedagógom na Štátnej čs. reálke (neskôr Uhorské kráľovské štátne gymnázium s vyučovacou rečou slovenskou) kde učil chémiu a prírodopis. V roku 1938 vstúpil do Slovenského katolíckeho kruhu v Košiciach a pôsobil v ňom ako kultúrny referent. Stál pri myšlienke vytvorenia slovenských oddielov skautingu pri gymnáziu a bol tiež činný v Hviezdoslavovom spolku. Aj pre tieto aktivity na Maďarskom okupovanom území neprešiel  previerkou a následne bol 17. apríla 1940 prepustený zo školských služieb. 

V roku 1941 sa oženil s dr. Máriou Dziakovou, a stal sa predsedom Strany slovenskej národnej jednoty, ktorá zastupovala asi 750 000 Slovákov žijúcich počas okupácie v Maďarsku. Bol zakladateľom a vydavateľom denníka Slovenský jazyk a Slovenská jednota, vydal asi 24 kníh, ktoré publikoval Spolok slovenskej spoločnosti. Ako vydavateľ a žurnalista bol členom Maďarskej tlačovej agentúry.

Povojnové roky

Po vojne sa usadil v Bratislave a bol odhodlaný nevstupovať do politiky, no napokon sa stal členom Demokratickej strany a v máji 1946 bol zvolený do československého parlamentu ako zástupca východného Slovenska za Demokratickú stranu a neskôr pôsobil ako povereník zdravotníctva. Po neustálych útokoch komunistov v roku 1947 oznámil predsedníctvu Demokratickej strany rezignáciu na povereníctvo a vo februári 1948 odišiel do exilu.

Roky v exile

V Londýne sa stal vedúcim chemikom v Newlands and Rutherford Brothers. V roku 1954 sa presťahoval do USA, kde pracoval ako riaditeľ výskumu a vývoja. Bol ocenený za prínos pre potravinový a nápojový priemysel, tak ako aj za výskum v oblasti chémie. Získal patent na prístroj, ktorý vyvinul na analýzu obsahu nápojov. Ako vedec publikoval 35 odborných článkov. Emanuel T. Böhm zomrel v New Yorku 24. decembra 1990. 9. októbra 1991 boli jeho pozostatky uložené na národnom cintoríne v Martine.^[1]

Vzťah k Slovensku

Jeho láska k Slovensku a jeho kultúre v exile ešte zosilnela. Bol viceprezidentom Slovenskej národnej rady v zahraničí, bol činný v slovenských kultúrnych a politických veciach, za čo bol nominovaný na Štefánikovu medailu. Spolu s manželkou boli spoluzakladatelia ceny Múza Tatier, ceny za kultúrny, vedecký a umelecký prínos Slovákov a amerických Slovákov. Režíroval slovenské hry, bol autorom bábkového divadla pre slovenské deti a bol tiež znalcom slovenského folklóru a jeho dedičstva. Publikoval množstvo článkov v slovenskej tlači doma i v zahraničí.

Použité zdroje

• S. Mathé: Dvadsaťpäť postáv modernej slovenskej politiky. Bratislava: Nadácia Korene, 1997. s. 19-21
• The Emanuel Böhm Fonds
• Košické občianske a politické strany v rokoch 1945 - 1948

Referencie

Chemický portál Politický portál