Prototyp v NASA Eagleworks laboratory

EmDrive alebo Relativity Drive je navrhovaná vesmírna pohonná jednotka, navrhnutá a vyvíjaná britským leteckým inžinierom Rogerom J. Shawyerom. New Scientist uverejnil príbeh EmDrive 8. septembra 2006. Jednotkou je magnetrón so špeciálne tvarovaným a plne uzavretým plášťom, ktorý sa postupne lievikovito zužuje, takže na jednom konci rezonátora je plocha väčšia ako na druhom konci. Vynálezca prehlasuje, že jeho zariadenie generuje ťah, hoci žiadna detegovateľná energia zariadenie neopúšťa (to sa deje napr. v klasickom raketovom motore alebo iónovom motore). Vynálezca navrhuje využiť EmDrive ako vesmírnu pohonnú jednotku, ktorá nepotrebuje palivo (EmDrive potrebuje na prevádzku iba elektrickú energiu). Prevádzka jednotky porušuje niekoľko základných zákonov fyziky.

Od uvedenia pôvodného EmDrive boli zostrojené a úspešne testované podobné systémy čínskymi vedcami a americkým vedcom Guidom Fettom, ktorý ho pomenoval Cannae Drive.

V roku 2014 rôzne verzie tejto pohonnej jednotky otestovali vedci z Eagleworks Laboratories NASA. Tím dospel k priemernému výslednému ťahu 91,2 μN pri vstupe 17 W.^[1] Vedci aj verejnosť sú funkčnosťou tejto jednotky zmätení. Sám Shawyer ju vysvetľuje pomocou Einsteinovej špeciálnej teórie relativity, Číňania pomocou Maxwellových rovníc a NASA hovorí o "kvantových vákuových virtuálnych časticiach".^[2] Je však tiež možné, že všetky vedecké tímy urobili pri meraní chybu a jednotka v skutočnosti nefunguje.^[3]

19. novembra 2016 vydala NASA oficiálnu správu potvrdzujúcu funkčnosť jednotky EmDrive. Podľa správy^[4] pri dlhodobom teste jednotka konštantne generuje ťah o sile 1,2 mN / kW.

V roku 2018 však nemeckí vedci z Technickej univerzity v Drážďanoch namerali pri veľmi presných meraniach (presnosť 10 nN) rovnaký ťah pri príkone niekoľkých Wattov ako pri príkone 50 W, po čom dospeli k záveru, že zdanlivo generovaný ťah je v skutočnosti spôsobený pôsobením magnetického poľa Zeme na kovové súčiastky. To znamená, že pohonná jednotka je nefunkčná, ako tvrdili mnohí kritici.^[5]

Referencie

1. ↑ MIHULKA, Stanislav. Kontroverzní elektromagnetický pohon opět na scéně . . Dostupné online.
2. ↑ HAMBLING, David. 10 questions about Nasa's 'impossible' space drive answered . . Dostupné online.
3. ↑ http://phys.org/news/2015-07-scientists-havent-impossible-space.html – Here 's why scientists have not Invented an impossible space engine – Despite what you may have read
4. ↑ MACDONALD, Fiona. IT's Official: NASA's Peer-Reviewed EM Drive Paper Has Finally Been Published . . Dostupné online.
5. ↑ TAJMAR, Martin; FIEDLER, G.. Direct Thrust Measurements of an EMDrive and Evaluation of Possible Side-Effects . American Institute of Aeronautics and Astronautics, 2015-07-23. Dostupné online. DOI:10.2514/6.2015-4083

Externé odkazy

• HAMBLING, David. Nasa validates 'impossible' space drive . wired.co.uk, 2014-07-31, . Dostupné online.
• WAGNER, Vladimír. Jak vypadá situace okolo mikrovlnného (EM) pohonu . osel.cz, 2016-11-29, . Dostupné online.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku EmDrive na českej Wikipédii.