Einsatzkommando 14 bola spolu s Einsatzkommandom 13 jadrom väčšej skupiny Einsatzgruppe H (celý nemecký názov: Einsatzgruppen der Sicherheitspolizei und des Sicherheitsdienstes) nemeckých policajných a bezpečnostných síl pôsobiacich na Slovenskom území v priebehu a po skončení Slovenského národného povstania.^[1] Obe komandá boli založené v dňoch 30. až 31. augusta 1944 v Brne a na Slovensko boli vyslané v súvislosti s vypuknutím SNP, pričom sa stali zodpovedné za množstvo vojnových zločinov. Ich veliteľom bol SS-obersturmbannführer Josef Witiska, jemu podriadeným hlavným veliteľom Einsatzkommanda 14 bol SS-hauptsturmführer Georg Heuser^[1].

Činnosť

Jednotky Einsatzgruppe H operovali na území Slovenska od septembra 1944.^[2] Organické časti Einsatzgruppe H okrem Einstatykománd 13 a 14 tvorili: Sonderkommando 7a, Sonderkommando ZbV 15, Kommando ZbV 29 a od konca januára 1945 aj Kommando ZbV 27. Do pôsobnosti Kommanda ZbV 27 so sídlom v Prešove od septembra 1944 až do konca januára 1945 patrilo celé územie východného Slovenska. Po presune na stredné Slovensko (veliteľstvo v Žiline) pokračovalo komando vo svojej činnosti v novozriadených oporných bodoch v Ružomberku a Trstenej, ale výrazne sa podieľali aj na represiách v priestore Žilina – Čadca.^[3] Spolupracujúcou protipartizánskou jednotkou bola Abwehrgruppe 218 (Edelweiss).

Sídlom štábu Einsatzkommanda 14 bola od októbra 1944 Banská Bystrica, kde bol za veliteľa určený SS-obersturmführer Kurt Deffner. Od novembra 1944 malo svoje dočasné oporné body aj v Novej Bani, Žarnovici a Krupine.^[4] Do marca 1945 pôsobilo Einsatzkommando 14 v okresoch Banská Bystrica, Zvolen, Brezno nad Hronom, Banská Štiavnica, Kremnica, Dobšiná, Revúca, Hnúšťa, Lovinobaňa, Krupina, Modrý Kameň a Nová Baňa.^[5] Veliteľ oporného bodu v Novej Bani (sídlo bolo v podnikovej vilke Pohronských sklární) a v Žarnovici, bol kriminálny tajomník SS-scharfuhrer Otto Mai (vo funkcii bol do 28. februára 1945).^[4] Ďalší (neoverní) velitelia Einsatzkommando 14 boli:

• sturmbannfuhrer dr. Hans JASKULSKI
• untersturmfuhrer WINTER
• sturmscharfuhrer Johann WEIN
• obersturmfuhrer Johannes HOSSBACH
• sturmscharfuhrer Walter KROGER
• obersturmfuhrer Walter GROSS
• untersturmfuhrer Hans PREYER
• obersturmfuhrer Fritz RAMTHUN
• scharfuhrer Anton KANDZIK
• oberscharfuhrer Andreas INHOFER
• scharfuhrer Maximilian Bayer 

Zločiny

• 23. 10. 1944 príslušníci tohto komanda z oporného bodu Baťovany (Partizánske) zavraždili 13 občanov z obce Velké Uherce v banskej štôlni, v priestore vojenského objektu v Zemianskych Kostolanoch. V snahe zahladiť vraždy, náložou zavalili vstup do štôlne.^[4]

• Vo Zvolene v novembri 1944 jednotka zavraždila 128 ľudí (z toho 36 žien a 6 detí), neskôr nájdených v 6 masových hroboch.^[6]
• Neskôr komando vraždilo aj v okresoch Prievidza, Svätý Kríž nad Hronom, Toplčany, Nitra, Zlaté Moravce a Hlohovec.^[7]
• V januári a februári 1945 príslušníci komanda vraždili pri Kováčovej, kde bolo po vojne odokrytých 8 masových hrobov so 105 obeťami.^[6]
• od 5. novembra 1944 do 17. marca 1945 pod velením Kurta Deffnera členovia Einsatzkommanda 14 spolu s príslušníkmi POHG povraždili v Kremničke najmenej 747 osôb.^[8]
• Jednotka spolupracovala s protipartizánskou jednotkou Abwehrgruppe 218 (Edelweiss), s ktorou sa podieľala na zajatí príslušníkov anglo-americkej styčnej misie na Vianoce 1944 na Veľkom boku. Spolu so slovenskými kolaborantmi a zradcami Einsatzkomando 14 zajalo 3. novembra 1944 v Pohronskom Bukovci veliteľov povstania, generálov Viesta a Goliana.^[9]  (V dome Jozefíny Rybárovej SD z Banskej Bystrice pod velením SS -hauptsturmführera Jenscha a za priamej asistencie SS - sturmscharführera Róberta Piecka.)
• Podieľali sa na vraždách vlastencov, väzňov z Okresného súdu v Novej Bani, pri obciach Veľké Pole a Píla, v ktorých bývala nemecká menšina.Od 8. do 24. decembra 1944 zavraždili v tomto priestore bez vynesenia rozsudku 31 osôb, ktoré podozrievali z finančnej podpory Slovenského národného povstania, z organizovania zbrojnej výroby a pokračujúceho napomáhania partizánskeho hnutia. Pri obci Veľké Pole popravili 15 osôb, ktoré našli smrť v dvoch hromadných hroboch a pri obci Píla 16 osôb, ktoré zahrabali do štyroch masových hrobov. Medzi poslednými zavraždenými v Píle bol aj riaditeľ pivovaru vo Vyhniach Jaroslav Reiman a jeho ďalší spolupracovníci: František Pocta, Vojtech Kokeš, Karol Kršík a bývalý okresný policajný náčelník Vojtech Hanuliak.^[4]
• od 4. do 11. januára1945 príslušníci vykonali vraždy vo vápenke v Nemeckej, kde popravovali osoby ranou do tyla.^[10] Ich mŕtve telá následne padali do pece vápenky. Presný počet obetí vraždenia v Nemeckej je v súčasnosti odhadovaný na približne 400.

• 16. februára 1945 všetky domy obce Priechod vyrabovali a podpálili. Úplne zhorelo 166 domov aj s hospodárskymi staviskami, 7 zhorelo čiastočne. Pri pokuse hasiť oheň fašisti zastrelili Jána Chabadu a Michala Mlynarčíka. V katastri obce 11. marca 1945 nacisti usmrtili ďalších 7 obyvateľov Priechodu.

Nechvalne známym sa stali aj protipartizánske akcie, pri ktorých boli vypálené a vydrancované partizánske obce Kalište (18. marca 1945) a Baláže.^[9] Jednotka zaživa upálila 9 občanov Kališťa priamo v ich domoch a 12 ranených partizánov v bunkri blízko obce. Ďalších 5 obyvateľov bolo zastrelených v obci a 19 blízko neďalekej Moštenice.^[6]

Prehľad miest ďalších represálí

Zoznam ďalších obcí postihnutých represáliami v stredoslovenskom kraji (bez presnej identifikácie dátumu, obetí a páchateľov): ^[11]

• Banská Bystrica - Strelnica
• Banská Bystrica - Zvolenské Nemce
• Banská Štiavnica
• Braväcovo
• Brezno
• Čierny Balog
• Donovaly (a osady Bully, Polianka, Mistríky)
• Harmanec
• Hiadeľ
• Horná Mičiná
• Hronec
• Ilija
• Kalište
• Lom nad Rimavicou
• Ľubietová
• Medzibrod
• Moštenica
• Motyčky (osady Štubňa a Jergaly)
• Podkonice
• Podhronský Bukovec
• Poniky
• Sihla
• Slovenská Ľupča
• Staré Hory (osady Turecká a Richtárová)
• Strelníky (predtým Šajba)
• Švermovo (predtým Telgárt)

Celkovo je jednotka Einsatzkommando 14 považovaná za najaktívnejšiu nacistickú represívnu zložku, ktorá zasiahla na Slovenskom území po skončení povstania.^[12]

Einsatzkommando 14 bolo, podľa Jána Stanislava a Stanislava Mičeva na Slovensku zodpovedné za vraždu 2876 osôb.^[13] Komando sa spomedzi jednotiek Einsatzgruppy H najvýraznejšie podieľalo na represáliách voči Rómom.^[14]

Potrestanie

Len veľmi málo členov Eisatzkommanda 14 bolo po vojne za svoje zločiny potrestaných. Veliteľ Einsatzgruppe H Josef Witiska bol zadržaný v americkej okupačnej zóne, pred plánovaným vydaním do Československa spáchal v roku 1946 samovraždu. Veliteľ Einsatzkommanda 14 Georg Heuser sa vyhýbal trestu až do roku 1959, keď bol prvýkrát zatknutý a začal s ním súdny proces v súvislosti so zločinmi, ktoré spáchal ešte v Sovietskom zväze. Bol odsúdený na 15 rokov väzenia, podmienečne bol prepustený v roku 1969. Obvinenia v súvislosti so zločinmi spáchanými na Slovensku boli voči nemu vznesené nemeckou prokuratúrou až na konci 80. rokov, súdny proces s ním sa však začať už nestihol, keďže zomrel v roku 1989.

Referencie

Použitá literatúra

• Stanislav, Ján; Mičev, Stanislav (1992), „Protižidovské represálie na Slovensku od septembra 1944 do apríla 1945“, Tragédia slovenských Židov: materiály z medzinárodného sympózia Banská Bystrica 25. až 27. marca 1992 (1. vyd.), Banská Bystrica: Datei, ISBN 80-85306-04-2