CyanogenMod (skratka CM) bol alternatívny open-source operačný systém založený na systéme Android. Je dostupný pre viac ako 200 telefónov a tabletov. Oproti oficiálnym distribúciám od výrobcov zariadení obsahuje ďalšie funkcie, akými sú napr. podpora grafických tém, komprimovaná cache, podpora FLAC, OpenVPN klient, rozšírené funkcie pre tablety a ďalšie vylepšenia používateľského rozhrania. Hoci len časť užívateľov odosiela anonymné štatistiky, tím CyanogenMod zaznamenal k 12. októbru 2012 vyše 2 milióny aktívnych inštalácií na rôznych zariadeniach. Ku dňu 6. marca 2014 to už bolo 15 miliónov.^[1]

Koncom roku 2016 bol projekt ukončený, pričom bol vytvorený jeho fork a nástupcom sa stal projekt LineageOS.

História

Krátko po uvedení telefónu HTC Dream známeho taktiež ako T-Mobile G1, bola v septembri 2008 objavená metóda získania práv správcu systému, čo v kombinácii s otvorenou povahou systému umožnilo jeho modifikácie a následné preinštalovanie v telefóne. V nasledujúcom roku nadšenci vyvinuli a rozšírili niekoľko modifikácií systému. CyanogenMod rýchlo získal popularitu a malú komunitu vývojárov, známych ako Cyanogen Team (neformálne ako "Team Douche"). Počas niekoľkých mesiacov narástol počet podporovaných zariadení a nových funkcií, a CyanogenMod sa rýchlo stal jednou z najpopulárnejších distribúcií Androidu.

CyanogenMod 7

CyanogenMod 7 je založený na Androide 2.3 Gingerbread s dodatočným vlastným kódom dodávaným CyanogenMod tímom. Vlastná časť CyanogenMod je primárne napísaná Cyanogen (Stevom Kondikom), ale zahŕňa aj príspevky z komunity xda-developers (napríklad vylepšenú lištu launcher, číselník a prehliadač) a kód zo zavedených open source projektov (napr. BusyBox ako shell).^[2]

Vývoj CyanogenMod 7 začal, keď Google vydal zdrojový kód Androidu 2.3.^[3] Dňa 15. februára 2011, bol prvý kandidát na verziu CyanogenMod 7 vypustený na niekoľko podporovaných zariadení.^[4][5] Štvrtá verzia bola vydaná 30. marca 2011 a priniesla zvýšenú podporu pre Nook Color a podobné zariadenia, rovnako ako mnoho opráv chýb.^[6] Dňa 11. apríla 2011 bola vydaná verejná verzia CyanogenMod 7.0, založená na Androide 2.3.3. CyanogenMod 7.1 bol vydaný 10. októbra 2011 a bol založený na Androide 2.3.4.^[7] Posledná stabilná verzia CyanogenMod 7.2, založená na Androide 2.3.7,^[8] bola vydaná 16. júna 2012 a priniesla prediktívne vytáčanie, vylepšenie zamykacej obrazovky, spätne prenesené ICS animácie a mnoho opráv chýb.^[9]

CyanogenMod 8

U CyanogenMod verzie 8 bolo plánované, že bude založený na Androide 3.x "Honeycomb". Keďže Google nevydal zdrojový kód pre Android 3.x, plán vydania poskočil z CyanogenMod 7 priamo k CyanogenMod 9, založeného na Androide 4.0 Ice Cream Sandwich.

CyanogenMod 9

CyanogenMod 9 je založený na Google Androide 4.0 Ice Cream Sandwich.^[10] Steve Kondik a jeho tím oznámili, že začali pracovať na novej verzii po tom, čo Google vydal zdrojový kód Androidu 4.0.1.^[11] Vývoj tejto verzie trval dlhšie ako u predchádzajúcej verzie kvôli výrazným zmenám medzi Androidom 2.3 "Gingerbread" a 4.0 "Ice Cream Sandwich" a tím využil túto príležitosť na to, aby si ujasnili svoju víziu ROMKY a premyslel všetky úpravy, ktoré už nie sú potrebné kvôli úpravám v Androide.

S posledným novembrovým dňom roku 2011 boli vydané niektoré beta verzie a to najmä pre mobilné telefóny Samsung Nexus S a Galaxy S. 9. augusta 2012, po niekoľkých betách a kandidátoch na vydanie, CyanogenMod vydal finálnu verziu CyanogenMod 9.^[12] Keďže Android 4.1 "Jelly Bean" bol už vydaný, presunul sa vývoj rýchlo na CyanogenMod 10. 29. augusta 2012 vydal CyanogenMod menší update na verziu 9.1.0, ktorý prinášal opravy chýb a aplikáciu nazvanú SimplyTapp pre NFC platby.^[13]

CyanogenMod 10

Začiatkom júla 2012 oznámil CyanogenMod prostredníctvom svojho Google+ účtu, že CyanogenMod 10 bude založený na Androide 4.1 Jelly Bean.^[14] Nočné zostavenie CyanogenMod 10 bolo dané k dispozícii zariadeniam podporujúcim CyanogenMod 9.^[15][16] Počnúc septembrom 2012 a zostavením M1 začal CyanogenMod team vydávať mesačnú "M-sériu". Na začiatku každého mesiaca, keď tím považuje zostavenie dostatočne stabilné pre každodenné používanie, dôjde k ľahkému zmrazeniu vývoja a vydanie zostavenia ako míľnikové alebo "M" série.^[17]

13. novembra 2012 bolo pre niekoľko zariadení vydané finálne stabilné zostavenie.^[18]

CyanogenMod 11

Od 1. januára vychádzajú nestabilné verzie tzv. nightly builds (testovacie verzie) CyanogenModu 11 ktoré sú založené na Androide 4.4 KitKat. Tieto verzie vychádzajú každý deň s malými zmenami. Neskoršie začali vychádzať stabilné verzie CyanogenModu na báze Androidu 4.4 až 4.4.4. Tieto oficiálne verzie CyanogenModu vychádzajú každý mesiac a každá verzia má veľké zmeny. Nazývajú sa Snapshot s označením M1 až M12, takže sa ich vydalo celkom 12 . Posledná verzia Snapshot M12 bola vydaná 13. novembra 2014 a bola posledná pred vydaním nového CyanogenModu 12 založeného na Androide 5.0 Lollipop.

CyanogenMod 12

Začiatkom roka 2015 vyšli prvé verzie tejto populárnej ROM, ktoré ešte neboli vhodné na denné použitie. Aktuálne už je ale pre veľa mobilných telefónov sprístupnený dostatočne funkčný Cyanogenmod na každodenné použitie. Len malá hŕstka telefónov obdržuje tzv. nightly builds (oficiálne denné verzie), a tak developeri na XDA vytvárajú (portujú) a upravujú neoficiálne CM 12 ROMky pre ostatné mobilné zariadenia.

Reakcia priemyslu

Až do nedávnej doby neboli reakcie výrobcov telefónov tabletov a operátorov priaznivé voči vývoju firmwarov tretích strán. Zástupcovia niektorých spoločností vyjadrili obavy nad nesprávnym fungovaním zariadenia s neoficiálnym softwarom, medzi nimi napríklad bývalý CEO Apple Steve Jobs, ktorý tvrdil, že prevedenie "jailbreaku" u telefónov je nemorálne a môže narušiť chod samotnej telefónnej siete.^[19][20] Okrem toho firmware ako je CyanogenMod často ponúka funkcie, ktoré sú operátormi niekedy spoplatnené (napr. zdieľanie internetu). Vo výsledku bolo bežné uplatňovanie rôznych obmedzujúcich opatrení, ako je uzamknutý zavádzač alebo obmedzený root prístup.

Avšak ako rástla popularita komunitného vývoja softvéru a americká knižnica Kongresu vydala uznesenie, ktoré povolilo odomykanie (jailbreaking) mobilných zariadení, výrobcovia a operátori zmiernili svoje postoje voči CyanogenMod a iným neformálnym distribúciám, s niektorých vrátane HTC, Motoroly alebo Sony Ericssonu^[21] aktívne podporujúcimi komunitný vývoj.

V roku 2011 klesla potreba obchádzať hardvérové obmedzenia pre inštaláciu neoficiálnych distribúcií, pretože stále viac zariadení je dodávaných s otvoreným, alebo otvárateľným zavádzačom, podobne ako séria telefónov Nexus. Spoločnosť HTC oznámila, že bude podporovať neoficiálne distribúcie firmvéru a dodávať všetky nové telefóny s odomknutým zavádzačom,^[22] a spoločnosť Samsung poslala niekoľkým vývojárom CyanogenMod svoje telefóny Samsung Galaxy S II za účelom získania podpory CyanogenMod pre svoje zariadenia.^[23]

Problémy s licenciami Googlu

Až do verzie 4.1.11.1, CyanogenMod obsahoval niekoľko proprietárnych softvérových aplikácií Googlu, ako sú Gmail, Mapy, Google Play, Google Talk a YouTube. Tieto balíčky boli súčasťou oficiálnych distribúcii výrobcov zariadení s Androidom, ale neboli schválené pre bezplatnú distribúciu. Potom, čo Google zaslal hlavnému vývojárovi CyanogenMod list, v ktorom požadoval zastavenie týchto aktivít, bol vývoj na niekoľko dní zastavený,^[24] čo vyvolalo v komunite CyanogenMod nepriateľskú reakciu. Po vyhlásení Google objasňujúcom svoju pozíciu a následnom vyjednávaní medzi Google a CyanogenModom, bolo rozhodnuté, že CyanogenMod projekt mohol pokračovať, aj keď vo forme, v ktorej neboli priamo dodávané spomínané proprietárne komponenty "Google Experience". Bolo dohodnuté, že tieto aplikácie môžu byť legálne zálohované z oficiálnej distribúcie daného zariadenia a následne preinštalované do inštalácie CyanogenMod.

Maskot

4. apríla 2012 CyanogenMod odhalil nového maskota s názvom "Cid", ktorý nahradil bývalého Andyho – Android na skateboarde. Cid (C.I.D.) je skratka "CyanogenMod ID".

Vývoj

Podporované zariadenia

CyanogenMod oficiálne podporuje vyše 200 zariadení, taktiež je dostupných veľa neoficiálnych vydaní. Zariadenia, ktoré sú oficiálne podporované, sú uvedené v zozname podporovaných zariadení.

Inštalácia

Inštalácia CyanogenMod^[25] sama o sebe je veľmi jednoduchá, zložitejšie sú až kroky, ktoré sú v telefóne potrebné urobiť ešte pred samotnou inštaláciou. Je potrebný tzv. root a pri väčšine zariadení od väčších výrobcov (Samsung, LG, Sony atď.) je nutné tiež odomknúť bootloader.

Každý, kto má v pláne CyanogenMod nainštalovať, musí počítať s tým, že väčšinou ide o nedovolený zásah do zariadenia a znamená to koniec záruky. Samozrejme, záleží na prístupe daného výrobcu a servisu.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku CyanogenMod na českej Wikipédii.

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálne stránky CyanogenMod