A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bachčisaraj (rus. Бахчисарай krymskotat. Bağçasaray) | ||
mesto | ||
Veľká mešita a dvor Chánovho paláca v Bachčisaraji.
| ||
|
||
Pôvod názvu: bachči/bağça znamená záhrada a sarayı/saraj palác | ||
Štát | Rusko (de facto) Ukrajina (de iure) | |
---|---|---|
Región | Krym | |
Okres | Bachčisarajský rajón | |
Nadmorská výška | 300 m n. m. | |
Súradnice | 44°45′10″S 33°51′39″V / 44,752778°S 33,860833°V | |
Rozloha | 55 km² (5 500 ha) | |
Obyvateľstvo | 27 351 (2016) | |
Hustota | 497,29 obyv./km² | |
Vznik | 1532 | |
Časové pásmo | UTC+3 (Moskovský čas) | |
PSČ | 298400 – 298408 | |
Kód | +380 6554 | |
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
| ||
Wikimedia Commons: Bakhchisaray | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Bachčisaraj[1][2] (rus. Бахчисарай, krymskotat. Bağçasaray) je mesto na Kryme. De jure spolu s Krymom patrí Ukrajine, fakticky mesto a Krym ovláda Rusko. Nachádza sa na vnútornom hrebeni Krymských vrchov, v údolí rieky Čurjuk-Su (Çürük Suv). Mesto leží približne v strede cesty medzi krymskými metropolami Simferopol a Sevastopoľ, je centrom Bachčisarajského rajónu. V minulosti bolo hlavným mestom Krymského chanátu a bolo obývané prevažne Krymskými Tatármi. V meste sa nachádza zachovaný komplex Chánov palác zo 16. storočia.[1] V období stalinizmu sa počet Krymských Tatárov pre deportácie znížil a opätovne začal vzrastať až krátko pred rozpadom ZSSR. Mesto je významným turistickým centrom na Kryme. Alexandr Sergejevič Puškin napísal poému Bachčisarajská fontána.[3][4]
Dejiny mesta
V 13. storočí polostrov ovládla Mongolská ríša a následne jej nástupnícky štát Zlatá horda. Na územie Krymu sa v tomto období po prvýkrát výraznejšie dostal islam. V 15. storočí na polostrove vznikol Krymský chanát, ktorého panovníci sa usadili pri neďalekom meste Čufut-Kale. Pôvodný Bachčisaraj bol založený na prelome 15. a 16. storočia krymským chánom Mengli Girajom I. na mieste dnešného Salačiku a na miesto súčasného mesta sa presunulo za vlády chána Sahiba Giraja I. v roku 1532. Mesto ako mocenské centrum krajiny prosperovalo a rástlo, stalo sa obchodným a remeselníckym centrom Krymu. Význam mesta posilnila výstavba Chánovho paláca. Od 16. storočia v meste vznikol vodovodný systém, cez ktorý tiekla voda do fontán v paláci.[4]
Krymský chanát ako vazal Osmanskej ríše sa stal bojiskom medzi Osmanmi a Ruskou ríšou. V roku 1681 bol v meste medzi štátmi uzavretý uzavretý Bachčisarajský mier, ktorý ukončil rusko-tureckú vojnu trvajúcu od roku 1676. V roku 1736 mesto počas rusko-tureckej vojny dobyli a vypálili ruské vojská pod vedením poľného maršala Burkharda Christopha von Münnicha, a bolo preto prestavané. Koncom 18. storočia sa v meste nachádzalo 29 mešít, tri madrasy a kláštor dervišov. V roku 1783 bolo mesto za vlády Kataríny Veľkej pripojené k Ruskej ríši. V rámci Ruska mesto patrilo striedavo pod viacero administratívnych jednotiek, v období Krymskej vojny v ňom sídlila ruská nemocnica a veliteľstvo delostrelectva. V roku 1875 bolo mesto napojené na železnicu medzi Simferopolom a Sevastopoľom. Mesto bolo hlavným centrom Krymských Tatárov v Rusku a sídlilo tu krymsko-tatárske divadlo. V roku 1912 sa v meste nachádzalo 40 mešít, 6 kostolov a kláštorov Pravoslávnej cirkvi, karaimská kenesa a synagóga.[4]
26. novembra (resp. 9. decembra) 1917 sa v Chánovom paláci uskutočnil kurultaj Krymských Tatátov, ktorý rozhodol o vytvorení Krymskej ľudovej republiky, no už o rok neskôr bol v štáte usporiadaný boľševický prevrat a na polostrove nakrátko vznikla Tavridská socialistická republika. Bolševici sa v krajine ale neudržali a po tom, čo bolo územie dočasne okupované nemeckými vojskami územie pripadlo Ukrajinskej ľudovej republike. Ukrajina si svoju samostatnosť dlho neudržala a po Rižskom mieri územie pripadlo Sovietom. Od roku 1921 mesto patrilo Krymskej autonómnej sovietskej socialistickej republike, kde zotrvalo až to dočasnej okupácie nemeckými a rumiunskými vojskami počas druhej svetovej vojne. 14. apríla 1944 bolo mesto oslobodené Červenou armádou a krátko na to začal stalinský režim s deportáciou Krymských Tatárov. Režimom bola odôvodnená pre spoluprácu s nacistami.[5] Od roku 1954 patrilo mesto spolu s Krymom Ukrajinskej sovietskej republike. V roku 1989 sa do mesta opätovne vrátila krymsko-tatárska menšina a vznikla Krymská autonómna sovietska socialistická republika. Po rozpade ZSSR mesto pripadlo Krymskej republike v rámci Ukrajiny. Od roku 2014 územie mesta ovláda Rusko.[4]
Pamiatky
V meste a jeho okolí sa nachádza viacero významných historických a kultúrnych pamiatok.[5][6]
- Chánov palác (Chansaraj) s Nádvorím fontán (napr. Zlatá fontána, Bachčisarajská fontána sĺz)
- historické mešity - napr. Veľká mešita, Malá mešita, İsmi Han Cami
- mauzoleá
- madrasa Zincirli
- Uspenský monastier
- Čufut-Kale, zaniknuté skalné sídlo neďaleko mesta
Galéria
-
Pohľad na mesto
-
Bachčisarajský palác (Chánov palác) zo 16. storočia
-
Palácový hárem
-
Eski Dürbe - Stará hrobka je najstaršie mauzóleum v Bachčisaraji, pochádza zo 14. storočia
-
Bývalá nemocnica známa aj ako Dom Pačadži
-
Bývalá nemocnica známa aj ako Dom Pačadži
-
Uspenský monastier pri Bachčisaraji
-
Kostol Panny Márie
-
Mešita İsmi Han Cami
Referencie
- ↑ a b Bachčisaraj In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch A-L. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915932. S. 104.
- ↑ Karaimovia In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ BACHČISARAJ In: Enciclopedia Italiana . . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ a b c d БАХЧИСАРАЙ In: Veľká ruská encyklopédia . . Dostupné online. Archivované 2019-03-28 z originálu. (po rusky)
- ↑ a b Krym, Bachčisaraj . www.mundo.cz, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ Krym, Čufut Kale . www.mundo.cz, . Dostupné online. Archivované 2022-05-21 z originálu. (po česky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bachčisaraj
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk