Bádenská škola novokantovstva alebo juhozápadná škola novokantovstva bola jedna z novokantovských škôl počiatku 20. storočia, ktorá sa vyznačovala predovšetkým kontrapozíciou historickej a prírodovedeckej metódy. Hlavnými predstaviteľmi bádenskej školy boli Wilhelm Windelband a Heinrich Rickert.

Bádenská škola rozvíjala svoju činnosť v bádenskom Freiburgu, Heidelbergu a Štrasburgu.

Bádenská škola na rozdiel od marburskej školy aplikovala idealizmus a transcendentálnu metódu predovšetkým na duchovné vedy a filozofiu kultúry. Nepopierala, pravda, význam teórie poznania, ale dôraz jednako len kládla na otázky hodnoty, čiže toho, čo a ako má byť.

História je veda o individuálnych faktoch vývoja, ktoré majú kultúrny význam; prirodné vedy sa zaoberajú opakujúcimi sa a všeobecnými zákonitosťami prírodných javov.

Pojmy sú myšlienkovým pretvorením reality, podriadeným apriórnym princípom: v prirodných vedách je dôraz na poznaní všeobecného, v histórii na poznaní individuálneho.

Bytie (Sein) stojí proti tomu, čo má byť (Sollen).

Predstavitelia

• Bauch, B.
• Cohn, J.
• Hessen, S.
• Kroner, R.
• Emil Lask
• Hugo Münsterberg
• Heinrich Rickert
• Wilhelm Windelband

Pozri aj

• novokantovstvo
• idiografické
• nomotetické

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.