Bábkové divadlo Žilina
Štát	Slovensko
Miesto	Žilina
Typ divadla	profesionálne
Zameranie	bábkarská a alternatívna tvorba pre deti a mládež
Vznik	1. september 1950
Skratka	BDŽ
Zriaďovateľ	Žilinský samosprávny kraj
Budova
Názov	Bábkové divadlo Žilina
Architekt	Ing. arch. Július Stein
Doba výstavby	1936 – 1937
Prestavby	1959, 2012 – 2014
Osobnosti
Riaditeľ	Peter Tabaček
Umelecký šéf	Michal Németh
Dramaturg	Petra Štorcelová
Herecký súbor	Jozef Abafi Ján Demko Jana Eliášová Anna Homolka - Čitbajová Jan Homolka Barbora Juríčková Miroslava Mravcová Michal Németh Bibiana Tarasovičová Matej Valašík Juliána Hamranová
Ďalšie informácie
Adresa	Kuzmányho 6 011 37 Žilina
Web stránka	bdz.sk
Divadelný portál

Bábkové divadlo Žilina (skratka BDŽ) je kultúrna a umelecká ustanovizeň, profesionálne, repertoárové divadlo so stálym umeleckým súborom, ktorej hlavným predmetom činnosti je utváranie podmienok na vznik a šírenie bábkarskej tvorby pre deti, mládež a dospelého diváka. Sídli v Žiline na ulici Kuzmányho a jeho zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj.

BDŽ je najstaršie profesionálne divadlo pre deti a mládež na Slovensku (založené 1. septembra 1950 pod názvom Bábková scéna Krajového divadla pracujúcich, od 1. apríla 1961 nesie názov Bábkové divadlo Žilina).

Od roku 2008 organizuje každé dva roky festival slovenských profesionálnych bábkových divadiel Bábková Žilina - Živý festival a v spolupráci s Národným osvetovým centrom súťaž pôvodných dramatických textov pre deti a mládež Artúr.

Vznik divadla

Veľký kus nadšenia ale aj naivnej odvahy z nepoznaného sa spája s chvíľou, keď skupina ochotníkov zoskupených okolo žilinského bábkara Teodora Zvaru prešla do existenčne neistých podmienok rodiaceho sa profesionálneho bábkarstva na Slovensku. Stalo sa tak 1. septembra 1950 a Žilinčania boli prví. Ochotníci z bábkového divadla Radosť v Žiline prešli pod administratívne krídla vtedajšieho domáceho činoherného Krajového divadla pracujúcich a začali pôsobiť pod názvom Bábková scéna Krajového divadla pracujúcich. Takáto fúzia však aj po niekoľkých rokoch spolunažívania prinášala bábkarom mnohé vážne problémy. Prejavovali sa najmä pri rozdeľovaní spoločných financií, kedy sa obyčajne ukázalo, že „košeľa bola bližšia ako kabát.“ Na základe všeobecnej nespokojnosti a nátlaku bábkarov sa súbor napokon osamostatnil a 1. apríla 1961 vzniklo Bábkové divadlo Žilina. Tento názov nesie divadlo dodnes.^[1]

Prvé roky

Prvé roky existencie Bábkovej scény Krajového divadla pracujúcich sa niesli v znamení prenášania ochotníckych skúseností do tvoriaceho sa profesionálneho systému práce. Prejavovalo sa to v nenáročnej dramaturgii, v popisnej réžii a v naivnom výtvarnom prejave.

V 60. rokoch divadlo začalo spolupracovať s externými režisérmi a výtvarníkmi. Súčasne dochádza k názorovej premene pohľadu na bábkové divadlo s cieľom prihovoriť sa novými formami k starším deťom a mládeži. Pri tomto experimentálnom hľadaní nových možností syntetického prejavu v bábkovom divadle mal žilinský súbor v prvej polovici šesťdesiatych rokov výnimočné a prioritné postavenie medzi ostatnými profesionálnymi scénami vtedajšieho Československa.

70. - 90. roky

Novú etapu divadla začína nastupujúci režisér Milan Tomášek. Tomášek inklinoval ku klauniáde a revuálnemu programu. Chýbajúce komerčné požiadavky na vycestovanie do zahraničia zapĺňa inscenáciou hry Ivana Pilného Revue Ferri a Tonny (1972), ktorá dlhé roky reprezentovala divadlo v blízkych i atraktívne „vzdialených“ krajinách sveta.

V 80. rokoch sa na čelo bábkového divadla dostáva spisovateľ Ján Papp. Pre jeho desaťročné pôsobenie v divadle je príznačné hľadanie umeleckých osobností na vedúcich postoch, schopných posunúť divadelný prejav na vyššiu umeleckú úroveň. Veľa očakával od tvorivej dvojice, režiséra Karla Brožka a dramaturga Jozefa Mokoša.

Na vedúcich postoch v Bábkovom divadle Žilina sa v priebehu 90. rokov vystriedal neuveriteľný počet režisérov a výtvarníkov z Česka i Slovenska. Umelecky kvalitatívne premeny divadla, posúvajúce jeho vývin vpred, boli vždy spojené s osobnosťou režiséra a jeho tvorivého tímu.

Po roku 2000

Pred túto úlohu sa v roku 2003 postavil riaditeľ Peter Tabaček s režisérom Tomášom Hudcovičom, šéfkou umeleckého súboru Janou Eliášovou a v nasledujúcej sezóne aj s dramaturgom Eduardom Kudláčom. Dramaturgia divadla sa v týchto sezónach pohybovala v troch žánrových rovinách. Venovala sa adaptáciám klasických ľudových rozprávok, dramatizáciám autorských rozprávok a orientovala sa aj na pôvodné autorské hry. Hoci po krátkom pôsobení odišiel z divadla režisér Hudcovič a po niekoľkých sezónach aj dramaturg Kudláč, vedenie divadla vynaložilo všetko úsilie, aby sa súbor nedostal do stavu umeleckej apatie. Do divadla sa podarilo získať koncepčne mysliaceho Petra Palika a k najstarším a skúseným členom hereckého súboru pribudla mladá generácia bábkohercov.

Súčasnosť

Po niekoľkých úspešných sezónach Petra Palika na poste dramaturga divadla vystriedala absolventka réžie a dramaturgie Akadémii umení v Banskej Bytrici Petra Štorcelová. Veľká zmena nastala aj na poste umeleckého šéfa, kde 1. januára 2016 vystriedal po 14 rokoch Janu Eliášovú súčasný umelecký šéf Michal Németh.

Ocenenia, nominácie, úspechy

• nominácia Divadelné DOSKY 2009 - Najlepší kostým - Jan Kocman (Láska k trom pomarančom)
• nominácia Divadelné DOSKY 2009 - Objav sezóny - Michal Németh (postava Princ, Láska k trom pomarančom)
• nominácia Divadelné DOSKY 2011 - Scénická hudba - Andrej Kalinka (EPOS)
• výhra Cena bratislavského diváka - Nová dráma 2012 - EPOS
• výhra Divadelné DOSKY 2015 - Najlepší kostým - Eva Farkašová (Zvedavý sloník)
• výhra Golden Magnolia, Šanghaj - Cena za inováciu v umení - Zvedavý sloník

Pozri aj

• Zoznam samosprávnych divadiel na Slovensku

Referencie

Externé odkazy

• Bábkové divadlo Žilina
• Telocvičňa spolku Makabi a Bábkové divadlo
• Nový festivalový priestor – Bábkové divadlo Žilina

Súradnice: 49°13′27″S 18°44′09″V / 49,224291°S 18,735874°V / 49.224291; 18.735874

Žilinský portál