Alkidas zo Sparty

Alkidas (starogr. Άλκίδας) bol olympijský víťaz v behu na jedno stadion v roku 244 pred Kr.^[1]

Alkidas zo Sparty bol na 134. olympijských hrách korunovaný olivovým vencom za víťazstvo v behu na jedno stadion.^[2]^[1] Beh na vzdialenosť jedného stadia sa v Olympii zaviedol už na počiatku hier, t. j. podľa tradície v roku 776 pred Kr.^[1]^[3]^[4] a bol hlavným pretekom aj po zavedení ďalších súťažných disciplín. Alkidas dal ako víťaz v behu na jedno stadion 230. olympiáde svoje meno, pretože menom víťazov jednotlivých pretekov v tejto disciplíne sa označovali všetky olympiády.^[5]

Olympijské víťazstvo Alkida uvádza staroveký historik Eusebios z Kaisareie vo svojom diele Kronika (starogr. Chronografia), a to v zozname olympijských víťazov,^[1] ktorý vyhotovoval z písomností Iulia Africana, autora diel, zachovaných prevažne len vo fragmentoch.^[6]

Referencie a bibliografia

↑ ^a ^b ^c ^d Eusebios, Kronika 2,193.}
↑ The Bibliographical Miscellany, str. 250
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 377.
↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 246.
↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 140.
↑ Josef Šusta. Dějepisectví. Praha : Nákl. Historického klubu, 1933. S. 9.

Pozri aj

Zoznam olympijských víťazov staroveku

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Eusebios-1] Eusebios, Kronika 2,193.}

[The_Bibliographical_Miscellany-2] The Bibliographical Miscellany, str. 250

[Pausanias_str._377-3] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 377.

[Antické_olympijské_hry-4] Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 246.

[str._140-5] Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 140.

[6] Josef Šusta. Dějepisectví. Praha : Nákl. Historického klubu, 1933. S. 9.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]