A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
ALGOL 68 je imperatívny programovací jazyk predstavujúci rozsiahle a dôsledné rozvinutie predchádzajúcej verzie jazyka ALGOL 60. Vznikol v roku 1973 a bol navrhnutý podľa fundamentálneho princípu tzv. „ortogonálneho návrhu“ (angl. Orthogonal Design). Ide o princíp minimálneho, univerzálneho, ľubovoľne kombinovateľného stavebnicového systému.
Základných stavebnicovými prvkami tohto jazyka, sú údajové typy boolean, character, integer a real a tiež syntaxe jazyka. Z týchto stavebnicových prvkov sa pomocou tzv mode-makerov dajú zostrojiť ľubovoľne zložité oblasti dát. Takýto skladací systém sa dá považovať predchodcu objektového modelu. Mode-makermi na skladanie boli:
- na zostrojenie jednorozmerného poľa,
- struct na vytváranie záznamov,
- union na zjednotenie viacerých štruktúr,
- ref na konštruovanie adresy smerníka,
- proc na vytvorenie funkcie a procedúry.
Stavebnicový sytém doplňovali elementárne akcie. Týmito akciami boli:
- sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie;
- =, <, ≤, >, ≥;
- zaokrúhľovanie čísel, absolútna hodnota, logaritmický súčet atď.
- typové konverzie;
- smerníkové operácie;
- vytváranie premenných (deklarácia spojená s pridelením pamäťového miesta, bloku – zásobníkovo usporiadaný loc alebo heap);
- priradenie, volanie procedúry, skok.
Pomocou týchto elementárnych akcií sa dali zostrojiť ľubovoľné ďalšie akcie. Skladať tieto elementárne operácie bolo možné nasledovne:
- postupnosť – operácie oddelené bodkočiarkou,
- súbežný výpočet – operácie oddelené čiarkou,
- podmienky if a case,
- cyklus while a cykly s počítadlom,
- exit opustenie vykonávanej operácie s návratovou hodnotou.
Najväčším problémom jazyka bol jeho preklad. Jeho rozvinuté vyjadrovacie schopnosti (výsledkom funkcie je opäť funkcia), spôsobovali problém pri zostrojovaní prekladača – kompilátora. Programy na väčšine systémov boli interpretované pomocou interpretra, čo malo za následok ich pomalší chod.
Zdroje
- CLAUS, Volker; SCHWILL, Andreas, eds. Lexikón informatiky. Preklad Eva Stadtruckerová. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. 544 s. ISBN 80-08-00755-9.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk