1. návštevná expedícia

Emblém misie
Počet členov posádky	3
Dátum štartu	28. apríl 2001 7:37 UTC
Štartovacia loď	Sojuz TM-32
Dátum pristátia	6. máj 2001 5:41 UTC
Pristávacia loď	Sojuz TM-31
Doba pripojenia	5 dní, 18 hodín a 43 minút
Trvanie misie	7 dní, 22 hodín a 4 minúty
zľava: Dennis Tito, Talgat Musabajev a Jurij Baturin
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia 2. návštevná expedícia
Kozmonautický portál

1. návštevná expedícia (skrátene EP-1; rus. Первая экспедиция посещения, ЭП-1) na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) bola krátkodobá výprava troch kozmonautov - Talgata Musabajeva, Jurija Baturina a prvého kozmického turistu Dennisa Tita - na stanici, ktorej hlavnou úlohou bola výmena lode Sojuz slúžiacej ako záchranný čln pre stálu posádku stanice. Prvý let neprofesionálneho kozmonauta na ISS vyvolal niekoľkomesačnú vzrušenú diskusiu medzi NASA a Roskosmosom.

Posádka

Hlavná

• Talgat Musabajev (3), veliteľ, CPK
• Jurij Baturin (2), palubný inžinier, CPK
• Dennis Tito (1), účastník kozmického letu, súkromník

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Záložná

• Viktor Afanasiev, veliteľ, CPK
• Konstantin Kozejev, palubný inžinier, RKK Energija

Priebeh výpravy

Dňa 1. novembra 2000 pristála na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) trojica kozmonautov Expedícia 1. Toho dňa začalo trvalé osídlenie stanice ľuďmi. Základné posádky stanice boli vtedy (do havárie Columbie) striedané raketoplánmi, ako záchranné člny im slúžili lode Sojuz. Sojuzy bolo nutné po pol roku striedať a vykonať striedanie bola hlavná úloha krátkodobých návštevných expedícií. Prvé striedanie sa uskutočnilo na prelome apríla a mája 2001.

Zostavenie posádky

Posádka pre expedíciu bola sformovaná už v júli 1997 v zložení Talgat Musabajev, Nadežda Kuželnaja,^[1] úlohu záložníkov zaujali Vladimir Dežurov (už v októbri 1997 nahradeným Valerijom Tokarevom) a Sergej Revin.^[2] Príprava k letu fakticky začala až na jeseň 1999. V júli 2000 sa Musabajev vrátil do programu Mir a v posádke ho nahradil Viktor Afanasiev. O mesiac neskôr, v auguste 2000, v zálohe zamenil Revina Konstantin Kozejev.^[3]

Medzitým bol v rámci programu Mir v júni 2000 oficiálne predstavený prvý súkromný zákazník Roskosmosu ochotný zaplatiť si vesmírny let - americký podnikateľ Dennis Tito. ^[4] V auguste začal výcvik v Stredisku prípravy kozmonautov (CPK) vo Hviezdnom mestečku, ale v novembri 2000, potom čo padlo rozhodnutie o ukončení letov na Mir, prípravu prerušil.^[4] Vedenie Roskosmosu ani Tito sa nechceli vzdať rozbehnutej spolupráce a situáciu vyriešili presunutím Američana do 1. návštevnej expedície na ISS. V decembri 2000 tak bola zostavená nová posádka - veliteľ Talgat Musabajev, palubný inžinier Jurij Baturin a v úlohe účastníka kozmického letu Dennis Tito.^[1][4] V januári 2001 bola reorganizovaná aj záloha, teraz v zložení Afanasiev, Kozejev. ^[3] V januári 2001 začali štyria ruskí kozmonauti bezprostrednú prípravu na let, od februára sa k nim pripojil aj Títo.^[4]

Odpor NASA k Títovi

Postoj Američanov k Titovmu letu prešiel niekoľkými fázami. Po počiatočnom ignorovaní problému nastúpil ostrý nesúhlas, na ktorý ruská strana reagovala nemenej rozhodnou neústupčivosťou, podporenou z najvyšších miest (v apríli Hviezdne mestečko navštívil prezident Putin a osobne zablahoželal Títovi k letu).^[5]

Rusi považovali americké argumenty o nepripravenosti neprofesionála na let a rizikách v prípade havárie za neodôvodnené a zdôrazňovali Titov výcvik.^[5][6] Vedenie NASA sa pokúšalo presvedčiť Tita i Roskosmos aspoň k súhlasu s odložením letu na jeseň, čo stroskotalo na jeho jasnom odmietnutí a záväzkoch Roskosmosu.^[5]

Odpor NASA vyvrcholil v polovici marca po prílete pätice kozmonautov oboch posádok do Houstonu k týždennému kurzu na zoznámenie sa s americkým segmentom stanice. Predstavitelia NASA na prekvapenie Rusov začali aj na verejnosti označovať za člena posádky expedície astronauta ESA Thomasa Reitera.^[5] V Johnsonovom vesmírnom stredisku nebol Títo pripustený k inštruktáži, ale ruskí kozmonauti odmietli pracovať v nekompletnej zostave, čím Američanmi nepríjemne zaskočili. ^[7] Druhý deň po príkaze z Moskvy sa výcvik rozbehol len v štyroch, čo Musabajev a Baturin neskôr okomentovali slovami: "stratený deň sme nahradili obmedzením prestávok na kávu, tých u nich býva neúrekom ..."^[7]

Roskosmos stále trval na účasti Tita v lete, pričom zaujal tvrdý postoj - ak nepoletí on, nepoletí nikto a Sojuzy sa nevystriedajú, čo by znamenalo nutnosť dočasného prerušenia obsadenia stanice.^[5] NASA nakoniec dala súhlas s Titovým letom až 23. apríla za podmienok, že Tito bude spať v Sojuze, v americkom segmente stanice sa bude pohybovať iba s doprovodom, zaplatí všetko, čo v ňom poláme a nevznesie žiadnu žalobu na NASA ak v ňom utrpí nejakú ujmu.^[5]

Problémy s dátumom štartu

Štart bol naplánovaný na 28. apríla a spojenie s ISS na 30. apríla 2001. Dňa 25. apríla sa ale na ISS objavili problémy s počítačmi a komunikačným systémom, Američania sa preto rozhodli odložiť odlet raketoplánu (let STS-100, raketoplán sa nachádzal v zostave ISS od 21. apríla) o dva dni na 30. apríla, čo vyvolalo potrebu posunu i letu Sojuzu (pri prílete k stanici ešte pred odpojením raketoplánu by Sojuz minul americký stroj iba o 6 metrov, čo sa považovalo za neúmerne riskantné).^[5] Stredisko riadenia letov v Koroľove vyhlásilo odklad za nemožný. Nakoniec sa dospelo k dohode na štarte v plánovanú dobu s tým, že v prípade nutnosti Sojuz na obežnej dráhe počká na odlet raketoplánu.^[8]

Priebeh letu

Trojica Musabajev, Baturin, Tito odštartovala do vesmíru 28. apríla 2001 o 7:37 UTC z kozmodrómu Bajkonur v lodi Sojuz TM-32.^[8] Endeavour sa 29. apríla po vyriešení problémov na ISS vzdialil a tak nič nebránilo pripojenie Sojuzu k ISS 30. apríla o 7:38 UTC.^[8]

Po spojení kozmonauti vyložili náklad na stanicu a začali vedecký program pozostávajúci celkom z 11 experimentov.^[9] Musabajev sa, ako aj v predošlých letoch, venoval experimentom pripraveným kazašskými vedcami - snímkovanie vybraných oblastí Kazachstanu, pokusu Dastarchan - skúškam doplnkov stravy slúžiacich k odvodu škodlivín z tela a tonizujúcim prídavkom do čaju.^[7] Ďalej kozmonauti uskutočnili štyri genetické výskumy na muškách rodu Drosophila, fotografovanie zemského povrchu, a ďalšiu fázu technologického experimentu Plazmový krištáľ (rus. Плазменный кристалл).^[7] Na žiadosť kazašských partnerov Sojuz viezol aj box s kazašskou vlajkou, ústavou, portrétom a knihou prezidenta, kapsulu s pôdou z Astany a korán (Títo zase viezol bibliu).^[7] Dennis Tito fotografoval, natáčal a zúčastnil sa niekoľkých tlačových konferencií. S letom bol veľmi spokojný, okrem nevoľnosti prvý deň letu, sa v stave beztiaže cítil dobre a pobyt v kozme si pochvaľoval.^[8]

Dňa 6. mája 2001 o 2:21 UTC sa posádka 1. návštevnej expedície v Sojuze TM-31 odpútala od ISS a o 5:41 UTC pristála v severnom Kazachstane.^[8]

Referencie

Kozmonautický portál

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 1. návštěvní expedice (ISS) na českej Wikipédii.

1. ↑ ^{a b} IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm . Moskva: rev. 2009-04-05, . Kapitola Надежда Васильевна Кужельная. . Dostupné online. (po rusky)
2. ↑ Ivanov. REV. 2009-10-13, . Kapitola Сергей Николаевич Ревин. (po rusky)
3. ↑ ^{a b} Ivanov. REV. 2008-02-06, . Kapitola Константин Мирович Козеев. (po rusky)
4. ↑ ^{a b c d} Ivanov. REV. 2008-07-31, . Kapitola Dennis Anthony Títo. (po rusky)
5. ↑ ^{a b c d e f g} LIŠOV, Igor. Дело Тито живет и побеждает. Новости космонавтики, 2001-06, roč. 2001, čís. 6. Dostupné online . (po rusky)
6. ↑ IZBEKOV, I. Такси до МКС. Экипажи первого «Союза-такси» подготовку завершили. Новости космонавтики, 2001-06, roč. 2001, čís. 6. Dostupné online . (po rusky)
7. ↑ ^{a b c d e} ŠAMSUTDINOV, Sergej. Интервью Т. Мусабаева и Ю. Батурина. Новости космонавтики, 2001-07, roč. 2001, čís. 7. Dostupné online . (po rusky)
8. ↑ ^{a b c d e} HOLUB, Aleš. MEK. Malá encyklopédia kozmonautiky . REV. 2001-11-04, . Kapitola Sojuz TM-32. Dostupné online. (po česky)
9. ↑ 1-я экспедиция посещения МКС . Hviezdne mestečko: Centrum prípravy kozmonautov J. A. Gagarina, . Dostupné online. (po rusky)^{[nefunkčný odkaz}