Čierne more je vnútropevninské more Atlantického oceánu. Zaberá plochu 423 000 km²^[1] a jeho maximálna hĺbka je približne 2 210 m. 70% plochy Čierneho mora sa nachádza pod úrovňou šelfu.^[2] Priemerná teplota vody v zime je 6 – 8 °C, v lete 25 °C; priemerná slanosť je okolo 18 promile. More sa vyznačuje stratifikovaným vodným stĺpcom s anoxickou zónou bez života, od ktorej sa odvodzuje aj jeho názov. Súčasťou je aj menšie, extrémne plytké (do 10 m) Azovské more.

Geografia

Na západnom pobreží Čierneho mora leží Rumunsko a Bulharsko, na severnom pobreží Ukrajina a Rusko, na severovýchodnom pobreží Abcházsko, na východnom pobreží Gruzínsko (Kolchida), na južnom pobreží Turecko. So Stredozemným morom ho spája prieliv Bospor, Marmarské more a Dardanely. Má podpriemernú salinitu, najmä kvôli prítoku veľkých riek ako je Dneper a Dunaj.

Geológia

Čierne more je tvorené dvoma panvami oddelenými stredočiernomorským chrbtom (andrusovov a archangelského chrbát). Obe sú pravdepodobne zaoblúkové panvy, západná s možnou oceánskou a východná s extrémne stenčenou kontinentálnou kôrou^[3]. Charakter ich kôry je však problematický, pretože veľké objemy postriftových sedimentov neumožňujú jej priame pozorovanie a sťažujú i aplikáciu geofyzikálnych princípov jej sledovania. Východnú panvu oddeľuje od predhlbne Veľkého Kaukazu tzv. šatského chrbát.

Vznikli rozpadom albského vulkanického oblúka, ktorý narastal nad na sever sa ponárajúcou subdkučnou zónou oceánu Tethys (Paleotethys a Neotethys). Presné načasovanie vzniku Čierneho mora je dodnes predmetom diskusií. Rozchádzanie oceánskeho dna západnej časti bazénu sa začalo zrejme počas počas kriedy (cenomanu) a skončilo sa v paleocéne^[4]. Počas tohto riftingu došlo k oddeleniu istanbulskej zóny od odeského šelfu.

Čiernomoská panva sa vyvinula severne od Pontidsko-kaukazského vulkanického oblúku, ktoré oddelila od Moeskej a Skýtskej platformy a Krymských vrchov pozdĺž stredočiernomorského zlomu, ktorý vykazoval znaky ľavostranného smerného posunu a pravostranného posunu pozdĺž západočiernomorského zlomu, pri okraji Moeskej platformy.

Pokračujúca kolízia Eurázijskej a Africkej platne a západný únik Anatólskeho bloku pozdĺž severoanatólskeho zlomu a východoanatólskeho zlomu diktuje súčasný tektonický režim, ktorý spôsobuje subsidenciu Čierneho mora ako aj výraznú vulkanickú aktivitu v oblasti Anatólie. Tieto procesy majú za následok periodickú izoláciu Čierneho mora od svetového oceánu.

Hrúbka sedimentov (kriedového až holocénneho veku) na dne Čierneho mora dosahuje na najhlbších miestach 13-14 km^[2]. V hĺbke asi 200 m sa nachádza hranica medzi vrchnou časťou vodného stĺpca s vodou plne nasýtenou kyslíkom a pomerne nízkou salinitou, a spodnou vrstvou s nízkym obsahom kyslíka a vysokým obsahom síranov.

Ložisková geológia

Oblasť Čierneho mora hraničí s významnými ropo- a plynonosnými oblasťami. Na severovýchode je to Indolokubáňska panva, na západe predpolie Východných Karpát a Moeská platforma. V súčasnosti prebieha v oblasti čiernomorského šelfu vyhľadávanie ložísk uhľovodíkov^[4]. Čierne more a jeho blízke okolie má vysoký potenciál ťažby týchto surovín.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierne more

Externé odkazy

• FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok