A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Zijárovci زیاریان
| |||||||||||||
Geografia
| |||||||||||||
Najvyšší bod
|
Kúh-e Damávand (5 610 m n. m.)
| ||||||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||||||||
sunnitský islam (vládnuca vrstva)
populácia a menšiny aj: kresťanstvo (najmä nestoriánstvo), šiitizmus, zoroastrizmus | |||||||||||||
Štátny útvar | |||||||||||||
dedičná monarchia
| |||||||||||||
|
Zijárovci[1] bola menšia perzská panovnícka dynastia vládnuca zhruba v rokoch 931 – 1090 na území Tabaristanu na južných brehoch Kaspického mora. Svoj pôvod odvodzovali od starovekých gílánských panovníkov.
V ranom období existencie svojho panstva boli Zijárovci schopní viesť relatívne nezávislú politiku, zakladateľ rodu, žoldniersky veliteľ Mardávidž ibn Zijár využil mocenské vákuum v Perzii a vytvoril vlastné panstvo. Dobyl Rajj, Kazvín a rozšíril svoje panstvo až po Hamadán, Dínavar a Esfahán, v roku 934 sa jeho vojská dostali do Ahvázu. Po jeho smrti v roku 935 Zijárovci prišli o južné územia, ktoré ovládli bývalí zijárovskí velitelia, bratia Bújovci. V druhej polovici 10. storočia, po smrti jeho brata Vušmgíra sa Zijárovci navyše priamo dostali pod striedavý vplyv Sámánovcov a Bújovcov umocnený spormi v rámci dynastie. Niekedy v rokoch 1011/2 sa stali vazalmi Ghaznovcov a okolo roku 1037 nakoniec vazalmi Seldžuckej ríše. O posledných 90 rokoch existencie vazalského zijárovského panstva sa historické zdroje zmieňujú pomenej, po vláde Manúčihra miznú aj zijárovské mince. Koniec dynastie je zahmlený, pravdepodobne sa datuje približne k roku 1090 a je spojený s rozvojom sekty assassínov.[2][3]
Zoznam panovníkov[1]
- Mardávídž ibn Zijár (928 – 935), vyznával zoroastrizmus
- Vušmgír ibn Zijár (935 – 967)
- Bísutún ibn Vušmgír (967 – 1012)
- Manúčihr ibn Kábús (1012 – 1029)
- Anúširván ibn Manúčihr (1029 – 1049)
- Kábús ibn Dárá (1049 – 1069)
- Gílánšáh[2]
Referencie
- ↑ a b TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 2. vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828-2. S. 386.
- ↑ a b ZIYARIDS In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. P. J. Bearman, Th. Bianquis, C. E. Bosworth, E. van Donzel, W. P. Heinrichs. 2nd Ed. Vol. 11. W – Z. Leiden : BRILL, 2002. ISBN 90-04-12756-9. S. 539 – 540. (po anglicky)
- ↑ ZIYARIDS In: Encyclopaedia Iranica . www.iranicaonline.org, . Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk