Zijárovci - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Zijárovci
Zijárovci
زیاریان
cca 931 – asi 1090
Geografia
Mapa štátu
Mapa Zirájovského panstva, bledomodrou najväčší rozsah.
Isfahán (931 – 935)

Rajj (935 – 943)
Gorgán (943 – 1035)

Ámol (1035 – 1090)
Najvyšší bod
Kúh-e Damávand (5 610 m n. m.)
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
sunnitský islam (vládnuca vrstva)
populácia a menšiny aj: kresťanstvo (najmä nestoriánstvo), šiitizmus, zoroastrizmus
Štátny útvar
dedičná monarchia
Predchádzajúce štáty:
Abbásovci Abbásovci
Sámánovci Sámánovci
Nástupnícke štáty:
Bújovci Bújovci
Asasíni Asasíni
Seldžucká ríša Seldžucká ríša

Zijárovci[1] bola menšia perzská panovnícka dynastia vládnuca zhruba v rokoch 931 – 1090 na území Tabaristanu na južných brehoch Kaspického mora. Svoj pôvod odvodzovali od starovekých gílánských panovníkov.

V ranom období existencie svojho panstva boli Zijárovci schopní viesť relatívne nezávislú politiku, zakladateľ rodu, žoldniersky veliteľ Mardávidž ibn Zijár využil mocenské vákuum v Perzii a vytvoril vlastné panstvo. Dobyl Rajj, Kazvín a rozšíril svoje panstvo až po Hamadán, Dínavar a Esfahán, v roku 934 sa jeho vojská dostali do Ahvázu. Po jeho smrti v roku 935 Zijárovci prišli o južné územia, ktoré ovládli bývalí zijárovskí velitelia, bratia Bújovci. V druhej polovici 10. storočia, po smrti jeho brata Vušmgíra sa Zijárovci navyše priamo dostali pod striedavý vplyv Sámánovcov a Bújovcov umocnený spormi v rámci dynastie. Niekedy v rokoch 1011/2 sa stali vazalmi Ghaznovcov a okolo roku 1037 nakoniec vazalmi Seldžuckej ríše. O posledných 90 rokoch existencie vazalského zijárovského panstva sa historické zdroje zmieňujú pomenej, po vláde Manúčihra miznú aj zijárovské mince. Koniec dynastie je zahmlený, pravdepodobne sa datuje približne k roku 1090 a je spojený s rozvojom sekty assassínov.[2][3]

Zoznam panovníkov[1]

Referencie

  1. a b TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 2. vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828-2. S. 386.
  2. a b ZIYARIDS In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. P. J. Bearman, Th. Bianquis, C. E. Bosworth, E. van Donzel, W. P. Heinrichs. 2nd Ed. Vol. 11. W – Z. Leiden : BRILL, 2002. ISBN 90-04-12756-9. S. 539 – 540. (po anglicky)
  3. ZIYARIDS In: Encyclopaedia Iranica . www.iranicaonline.org, . Dostupné online.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Zijárovci





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk