Udine
Città di Udine
mesto
Štát	Taliansko
Región	Furlansko-Júlske Benátky
Provincia	Udine
Nadmorská výška	113 m n. m.
Súradnice	46°04′S 13°14′V / 46,067°S 13,233°V / 46.067; 13.233
Rozloha	56 km² (5 600 ha)
Obyvateľstvo	100 514 (30.11.2012)
Hustota	1 794,89 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	33100
Tel. predvoľba	0432
Wikimedia Commons: Udine
Webová stránka: www.comune.udine.it
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Udine (friulánsky Udin, latinsky Utinum) je mesto v severnom Taliansku v regióne Furlansko-Júlske Benátky. Je správnym strediskom rovnomennej provincie a hlavným mestom historického regiónu Furlansko. Žije tu približne 100 000 obyvateľov.

Dejiny

Osídlenie tu existuje už od staroveku, kedy tu žili Kelti. Od 3. storočia pred Kr. patrilo územie dnešného Friuli Rímu. Na mieste dnešného Udine pravdepodobne existovalo rímske osídlenie. Skutočné mesto tu však bolo vybudované až koncom rímskej doby, alebo po páde Ríma. V roku 452 dobyl Atila Aquileiu, najvýznamnejšie mesto kraja a mnoho jej obyvateľov sa usadilo aj na mieste dnešného Udine. Po páde longobardskej ríše sa tu usadili aj obyvatelia neďalekého mesta Cividale, ktoré bolo hlavným mestom ríše. Prvá zmienka o Udine pochádza z roku 983, kedy územie patrilo Nemecku. Spomína sa opevnený hrad menom Utinum, čo je pôvodné, latinské meno Udine. Od roku 1238 je Udine sídlom patriarchu z Aquileie, čím sa potvrdilo vedúce postavenie mesta v kraji Friuli. Mesto prosperovalo, prekvital tu obchod. Od roku 1420 patrilo Udine Benátkam a bolo druhým najvýznamnejším mestom Benátskej republiky. Po napoleonských vojnách Udine pripadlo Habsburskej ríši. Obyvatelia Udine a celého Friuli neboli spokojní s rakúskou nadvládou. V roku 1866 sa Friuli a Udine pripojilo k Taliansku.

Pamiatky

Udine má rozsiahle staré mesto, ktoré pochádza z benátskej doby. Architektúra je v typickom benátskom štýle. Hlavné námestie sa nazýva Piazza Libertá (Námestie Slobody). Nachádza sa tu monumentálna budova radnice z 15. storočia (La Loggia del Lionello), ktorá je postavená v štýle benátskej gotiky. Na druhej strane námestia sa nachádza budova Loggia di San Giovanni, ktorá bola postavená v 16. storočí a jej veža je inšpirovaná vežou z Baziliky svätého Marka v Benátkach. Na veži je orloj, na jej vrchole sú dve postavy udierajúce do zvona.
Vedľa tejto budovy sa nachádza okrúhly pamätník venovaný Starovekému Rímu. Na pamätníku sú výjavy rímskej uniformy. Pamätník bol inšpirovaný starorímskymi víťaznými oblúkmi a stĺpmi, predovšetkým Trajánovým stĺpom v Ríme. Na námestí sú aj dva stĺpy korintského typu a dve sochy Titanov.
Od hlavného námestia vedú schody na kopec, kde stojí hrad (castello). Na mieste dnešného hradu sa našli vykopávky z doby keltskej a rímskej. Podľa legendy mal Attila tábor na tomto mieste. Hrad tu bol založený v 10. storočí, no jeho dnešná podoba pochádza zo 16. storočia. V meste Udine sa nachádza veľa kostolov, veľkých námestí a starých palácov.

Obyvateľstvo

Obyvatesľvo tvoria z 90% Taliani-Friuláni, ktorí rozprávajú friulánskym jazykom, čo je samostatný románsky jazyk. Menšiny tvoria rôzni prisťahovalci, Slovinci, Rumuni, Albánci, Srbi, Indovia a Afričania.

Partnerské mestá

• Albacete, Španielsko 2002
• Esslingen am Neckar, Nemecko 1958
• Neath Port Talbot, Wales, Veľká Británia, 1960
• Norrköping, Švédsko 1964
• Schiedam, Holandsko 1970
• Vienne, Francúzsko 1959
• Villach, Rakúsko 1979

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Udine

Externé odkazy

• Oficiálna stránka

Literatúra

• Aldo Rizzi – Udine tra storia e leggenda nell’arte e nell’iconografia (1983)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Udine na nemeckej Wikipédii.