Prelát (rímskokatolícka cirkev) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Prelát (rímskokatolícka cirkev)

Prelát (lat. praelatus Ecclesiae) je v katolíckej cirkvi:

  • cirkevný hodnostár zastávajúci úrad, s ktorým je spojená riadna jurisdikcia vo vonkajšom fóre (lat. in foro externo), t. j. najmä:
    • vyšší prelát: biskup, titulárny biskup, arcibiskup, patriarcha, pápež a pod.
    • nižší prelát: predstavený kláštora (opát), predstavený katedrálnej či kolegiátnej kapituly (prepošt) a pod.
  • čestný prelát (titul udeľovaný pápežom)
  • vyšší vatikánsky úradník/duchovný, slúžiaci pápežovi
  • novšie aj: predstavený osobnej prelatúry (napr. Opus Dei)

Najčastejšie sa dnes vyskytujú čestní preláti.

Preláti v dejinách Uhorska

Preláti pôvodne patrili k magnátskemu stavu, ale v 13. storočí sa neho oddelili, takže v Uhorsku odvtedy istý čas existovali dva stavy: preláti (prvý stav) a svetská šľachta (druhý stav).

V najstarších dobách preláti používali i titul dedičných grófov – dedičných hradných županov ako už v roku 1270 je takto zaznamenaný ostrihomský arcibiskup. Aj nitriansky arcibiskup bol hradným županom (Comes castris), neskôr iba županom Nitrianskej stolice. Okrem toho bolo dedičné županstvo spojené nielen s určitými biskupstvami, ale aj s určitými hradmi, akými bolo dedičné županstvo v Trenčianskej stolici (1302 pre rod Matúša Čáka), Bratislavské hradné županstvo, či Turčianske spojené s hradom Sklabiňa.

Z právneho hľadiska mali preláti tieto prerogatíva: beneficium annuae prorogationis, svedecká prísaha jedného preláta sa rovnala prísahe desiatich šľachticov, nemali plnú testovaciu spôsobilosť a homágium sa rovnalo 400 zlatým. Poddaní (a do 15. storočia aj šľachtici) im museli odvádzať cirkevný desiatok, ktorý pre prelátov predstavoval významný zdroj príjmov.

Preláti sa delili na dve triedy:

  • vyšší preláti – arcibiskupi a biskupi s privilégiom šľachtických výsad, a pri listinách opatrených ich pečaťou mohli ustanoviť procesných zástupcov;
  • nižší preláti – k týmto sa zaraďovali opáti a prepošti. Mali rovnaké práva ako šľachtici.

Preláti boli členmi Kráľovskej rady a zastávali mnohé vysoké krajinské úrady. V uhorskom sneme tvorili prvý stav. Od roku 1608 boli arcibiskupi a biskupi automaticky členmi Hornej tabule snemu a ostatní preláti členmi Dolnej tabule snemu.

Od roku 1792 sa do prelátskeho stavu zaraďovali aj metropoliti a biskupi pravoslávnej cirkvi.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Prelát (rímskokatolícka cirkev)





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk