Jasiňa - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Jasiňa
 ...
Jasiňa/Jasina
sídlisko mestského typu
Oficiálny názov: Ясіня
Štát Ukrajina
Región Zakarpatská oblasť
Okres Rachivskyj rajon
Nadmorská výška 650 m n. m.
Súradnice 48°16′12″S 24°21′30″V / 48,27000°S 24,35833°V / 48.27000; 24.35833
Rozloha 1,46 km² (146 ha)
Obyvateľstvo 8 043
Hustota 5 508,9 obyv./km²
Časové pásmo UTC+2
 - letný čas UTC+3
Poloha obce v rámci Ukrajiny
Poloha obce v rámci Ukrajiny
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Jasiňa alebo Jasina (ukr. Ясіня, maď. Kőrösmező, rum. Frasin, Iasinia) je sídlisko mestského typu v Rachivskom rajóne Zakarpatskej oblasti na Ukrajine. Leží na sútoku Čiernej Tisy a Lazeščiny. V roku 2007 malo 8500 obyvateľov. Nadmorská výška je 650 metrov nad morom.

Polohopis

Jasiňa leží na sútoku Čiernej Tisy a Lazeščiny na úpätí pohorí Čornohora a Svidovec. Cez Jasiňu vedie železničná trať a regionálna cesta z Rachova do Jaremče cez Jablonický priesmyk.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o Jasine pochádza z roku 1555. V 18. storočí sa obec spomína v súvislosti s banditmi-vzbúrencami, ktorí sa tu pohybovali.

Vlaková stanica

Jasiňa patrila do Rakúsko-Uhorska, od jeho rozpadu v roku 1918 až do roku 1939 bolo súčasťou Česko-Slovenska. V prvej polovici 1919 bola Jasiňa hlavným mestom tzv. Huculskej republiky, ktorú neuznal ani jeden štát.

V medzivojnovom období bola Jasiňa mestom s najvýchodnejšie položenou železničnou stanicou v ČSR - končili tu rýchliky z Prahy i Bratislavy (dnes na trati premávajú osobné vlaky spájajúce Rachov, Vorochtu a Ivano-Frankivsk), ako aj diaľkové vlaky do Ľvova, Kyjeva a Charkova.

Počas druhej svetovej vojny bolo mesto pod správou Maďarska a v roku 1945 s celou Podkarpatskou Rusou pripadlo Ukrajinskej SSR.

Pamätihodnosti

Cerkev Nanebovstúpenia Pána

Cerkev Nanebovstúpenia Pána, drevená pravoslávna cerkev, zaradená do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Na severnej strane pri cerkvic stojí drevená zvonica z roku 1813. Cerkev so zvonicou je vyobrazená na československej poštovej známke, vydanej v roku 1928 k desiatemu výročiu Československa. Rovnaký motív bol použitý na československej poštovej známke vydanej v roku 1939 na voľbu Snemu Karpatskej Ukrajiny

Zvonica a cerkev

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Jasiňa na českej Wikipédii a Jasina na poľskej Wikipédii.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jasiňa
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

čítajte viac o Jasiňa





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk