Animoline je najväčšie slovenské štúdio animovaného filmu, zamerané na výrobu edukačných a zábavných seriálov pre deti. Štúdio oficiálne založil v roku 2002 Jaroslav Baran, no personálne sa jedná o štúdio Interline, ktoré založil taktiež Jaroslav Baran už v deväťdesiatych rokoch. Štúdio sídli v Bratislave, na Kopčianskej ulici v Petržalke.

Dobový kontext a história štúdia

Osemdesiate roky boli považované za zlatú éru slovenského animovaného filmu, avšak po revolúcií v roku 1989 sa výrazne zmenila forma investovania aj výrobné prostredie autorov. Štátom financovaný film prostredníctvom filmovej tvorby a Slovenskej televízie zostal bez peňazí a technického zázemia kolibských štúdií. Pohyb financií v cykle investor – autor – producent – štáb – distribútor – vysielateľ – obecenstvo – investor, sa spomalil a takmer zastavil. Animátori, ktorí začiatkom deväťdesiatych rokov stratili istú prácu, ale chceli v animovaní pokračovať, sa museli rýchlo zorientovať v možnostiach financovania svojich filmov prostredníctvom grantov, koprodukcií, alebo komerčných objednávok.

Napriek rozpadu Koliby bolo však na začiatku deväťdesiatych rokov stále veľa objednávok na Večerníčky od Slovenskej televízie a tak bývalí zamestnanci Kresleného filmu zakladali vlastné štúdia. Väčšina ale nevedela prejsť na nový kapitalistický trh, a tak s činnosťou skončila, keď ustali objednávky od Slovenskej televízie. Tie neustále klesali až do roku 2000, kedy sa výroba animovaných filmov pre deti takmer úplne zastavila. Najväčšiu adaptabilnú schopnosť preukázal práve bývalý zamestnanec Koliby, Jaroslav Baran, ktorý si založil na domáce pomery veľké štúdio s názvom Interline. Baran priamo nadviazal na činnosť kolibského štúdia animovaného filmu, avšak pôvodná tvorba štúdia Interline úplne ustupuje tej objednávkovej. Baranové štúdio realizovalo okrem množstva seriálov, ako Kvapka (1994), Rozprávky starého domu (1995), Rytier Malíček (2000), aj niekoľko celovečerných koprodukčných filmov, napríklad čínsko-slovensko-americký Marco Polo: Návrat do Xanadu (2001) alebo poľsko-nemecko-francúzsky Kráľ Matej (2007).

Štúdio si taktiež prešlo niekoľkými organizačnými zmenami. V roku 1996 sa od štúdia Jaroslava Barana odčlenili animátori Karol Holubčík a Zdena Miháliková a vytvorili vlastné štúdio Griffel. V roku 2002 založil Jaroslav Baran štúdio Animoline (personálne však ide o štúdio Interline, čiže štúdio akoby len zmenilo názov). Kvôli nezlúčiteľnosti s funkciami v komisií Audiovizuálneho fondu však v súčasnosti už Baran nefiguruje v štúdiu ako majiteľ, ale stále režíruje filmy, ktoré tam vznikajú. Riaditeľom štúdia bol do roku 2009. Súčasným konateľom spoločnosti je Lucia Križanová. Baran sa preslávil najmä vďaka seriálu Jurošík, ktorý sa začal vyrábať už v roku 1991 a počas dvoch rokov vzniklo 28 dielov. STV chcela na úspech nadviazať výrobou nových častí a opäť oslovila dvojicu Baran - Vanek. V roku 2009 tak v štúdiu Animoline vznikli nadväzujúce diely 29 - 35, premiérovo vysielané vo vianočnom období toho roku. Ministerstvo kultúry prispelo čiastkou 50 000 eur a STV sumou 66 000 eur. O rok neskôr sa do projektu zapojilo Poľsko. Jeho podmienkou bolo vyrobiť minimálne 13-dielny formát kvôli televíznemu vysielaniu. Réžia a animácia prebiehali v oboch krajinách. Poľský filmový inštitút vložil do výroby 200 000 eur, príspevok AVF činil 89 000 eur. Koprodukčný vklad štúdií tkvel v technickom zabezpečení výroby. Ďalšie diely sa nakrútili aj počas rokov 2010 a 2011 a počet dielov skončil na čísle 50.

Ďalší projekt s názvom Ovce.sk, zameraný na bezpečnosť detí a mládeže, najmä na riziká internetu, mobilov a nových technológií, vznikol s podporou mnohých združení, európskych a slovenských programov, projektov Zodpovedne.sk, Pomoc.sk a Stopline.sk. Podiel prináleží aj Ministerstvu vnútra, Ministerstvu školstva, AVF a Slovenskému výboru pre Unicef. Vzhľadom na široký záber projektu a jeho aktivít sa doňho zapojilo množstvo ľudí. Seriál je jedným z množstva produktov, ktoré z nápadu vzišli. Na webovom portály sú tapety a šetriče počítačovej plochy, zvučky do mobilu, hry, komiksy, omaľovánky a informačné plagáty, príručky pre učiteľov pomocou ktorých môžu robiť osvetu v rámci výučby na školách. Bola vydaná knižka a DVD. Ovce šírili osvetu aj na detských podujatiach a workshopoch. Okrem toho je seriál zrealizovaný v jazykových mutáciách pre 31 krajín.

Po už osvedčenej koprodukcií s Poľskom, vznikol aj ďalší projekt s názvom Pán Toti. Iniciátorom bola tentoraz poľská strana. Poľská televízia projekt dramaturgicky koriguje a postprodukciu všetkých dielov, a slovenský dabing, zabezpečuje zase slovenská strana. V súčasnosti prebiehajú rokovania aj s Českou televíziou aj Slovenskou televíziou o zakúpení hotovej série na odvysielanie. Poľský partner investoval do Jurošíka 200 000 eur a RTVS mala dať na 13 dielov Pána Totiho 100 000 eur. Zahraničný koproducent, ktorý investoval do slovenského seriálu si recipročne myslel, že RTVS pôjde s pár peniazmi do zahraničného projektu, no nestalo sa tak. Podľa Jaroslava Barana sa tak stretli s obrovským nepochopením. Slovenská strana mala problém splniť záväzok voči ostatným, animácia totiž prebiehala vo viacerých štúdiách. K produkcii sa viaže ďalší lapsus spojený s dotáciami. AVF poskytol štúdiu Animoline 80 000 eur už v roku 2011, ale poľský koproducent získal grant z Poľského filmového inštitútu až o dva roky neskôr, čím sa výroba skomplikovala, zdražila a predĺžila. Skutočný čas začiatku produkcie sa viaže k prelomu rokov 2012/13. Na dofinancovanie série poskytol AVF v roku 2012 ešte 30 000 eur. Niektoré časti boli už prezentované na festivaloch, regióny predaja si však Poľsko a Slovensko rozdelilo.

Projekt s názvom Vim a Tom bol predstavený na Pitching fóre 8. ročníka festivalu animovaného filmu Fest Anča . Ten sa uskutočnil 24-28 júna 2015. Náklady na jednu minútu sú podľa Jaroslava Barana 3 500 – 3 700 eur. Všetky potrebné materiály na 13 dielny seriál sú pripravené, čaká sa však na spoluprácu so Slovenskou televíziou. Podobný osud majú aj projekty Škola za školou, či Bruno a Benjamín. Prvý spomenutý podporilo MK v roku 2008 sumou 41 555 eur, v roku 2009 nasledovalo 15 000 eur. AVF dotoval projekt dvakrát, dokopy sumou 32 000 eur. Autori sa pokúšali o koprodukciu s RTVS aj netradične s katolíckou TV LUX, no bez úspechu. Ak sa podarí projekt dokončiť a dostať do vysielania, pôjde o prvý 3D večerníček v histórii slovenskej animácie. Projekt je v koprodukcií s Kanadou a Poľskom. V prípade Bruna a Benjamína produkcia prebieha priebežne podľa finančných prostriedkov. 7-dielna séria je krátko pred dokončením, no chýbajú peniaze na posledný diel. Šesť dielov je hotových vo fáze animácie, teda bez postprodukcie. Z času na čas sa výroby ujme niektorý z členov štúdia aj bez nároku na honorár. Projekt dostal v roku 2008 z Ministerstva kultúry 33 194 eur, o rok neskôr 88 000 eur. O podporu AVF sa uchádzal dvakrát, ale neuspel.

Charakteristika tvorby a štýl animácie

Tvorba štúdia je zameraná výhradne na detského diváka. Kvapka, Rytier Malíček, alebo Jurošík uvoľňujú detských divákov humorom, výrazná je tiež farebnosť, či okrúhle tvary podľa Disneyho konvencie. Čo sa týka štýlu animácie prevláda technika buď 2D počítačovej animácie (Jurošík – prechod z ručne kreslenej techniky, OVCE.sk) alebo 2D počítačovej animácie kombinovanej s 3D pozadiami (Pán Toti, Bruno a Benjamín). Škola za školou je ako jediný seriál štúdia robený technikou 3D animácie, ktorá je na Slovensku stále ojedinelá. Podľa Evy Perďochovej sa v tvorbe štúdia prejavuje vynovená technológia v podobe počítačovej animácie alebo posprodukcie a na strane druhej tradičný didaktizujúci spôsob rozprávania s menšou dávkou dynamiky. Napríklad v seriály Ovce.sk sa stretáva moderné so starým. Aktuálna je téma používania a zneužívania médií, moderné je šírenie filmov prostredníctvom internetu a používanie počítačovej animácie je súčasným svetovým trendom. Za zastaralý možno považovať spôsob rozprávania, keďže v každej časti je najskôr prostredníctvom mikropríbehu zobrazený nejaký súčasný mediálny problém (strata súkromia, nebezpečné vzory...) vyrozprávaný krátkymi situáciami. Po vymenovaní udalostí, kde sú veci buď biele, alebo čierne nastáva ešte dostatočné zhrnutie najvyššou inštanciou seriálu – poľovníkom. Slovne dôrazne duplikuje, akoby so zdvihnutým prstom, čo už v príbehu bolo jasne povedané. Takáto rétorika však potom môže pôsobiť dojmom poučovania, keďže zabraňuje detským divákom samostatne vyvodzovať načrtnuté závery.

Zoznam diel

• Jurošík (1991 – 2011)
• Kvapka (1994 – 2001)
• Rozprávky zo starého domu (1995)
• Rytier Malíček (2000)
• Marco Polo: Návrat do Xanadu (2001)
• Král Matej (2007)
• Zvedavá sýkorka (2009 – 2011)
• Škola za školou (2008 – 2015)
• Bruno a Benjamín (2008 – 2015)
• OVCE.sk (2009 – 2011)
• Pán Toti (2011 – 2012)
• Vim a Tom (2012 – 2015)

Zdroje

Filmový portál

• Rudolf Urc: Dejiny animovaného filmu II. Bratislava: Vysoká škola múzických umení v Bratislave, 1999.
• Rudolf Urc, Marian Veselý: Slovenský animovaný film, Bratislava. Nadácia FOTOFO, 1994.
• Václav Macek, Jelena Paštéková: Dejiny slovenskej kinamtografie. Osveta, Martin, 1997.
• Eva Perďochová: Odklínanie slovenského animovaného filmu. In: Film.sk, 2012.
• Eva Šošková: Slovenský animovaný film po roku 1989. Bratislava: Vysoká škola múzických umení,2014.
• Dominika Záňová: Produkčná kultúra súčasného animovaného seriálu na Slovensku. Brno: Masarykova univerzita, 2015.
• http://vsftam.sk/2013/05/jaroslav-baran/
• http://foaf.sk/firmy/125662
• http://www.filmsk.sk/cislo/nove-cislo-12-2013/tema
• http://www.24hod.sk/clanok_etarget.php?id=142631
• http://www.festanca.sk/old/2015/sk/Pripravovane-projekty-slovenskych-animatorov Archivované 2015-11-25 na Wayback Machine
• http://www.filmneweurope.com/news/slovakia-news/item/110788-fne-at-fest-anca-vim-and-tom-series-in-production