Humenné
mesto
Námestie slobody
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Humenné
Región	Zemplín
Vodné toky	Laborec, Cirocha
Nadmorská výška	157 m n. m.
Súradnice	48°56′09″S 21°54′24″V / 48,935833°S 21,906667°V / 48.935833; 21.906667
Rozloha	28,63 km² (2 863 ha) [1]
Obyvateľstvo	30 450 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	1 063,57 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1317[3]
Primátor	Miloš Meričko[4] (nezávislý)
PSČ	066 01
ŠÚJ	520004
EČV (do r. 2022)	HE
Tel. predvoľba	+421-57
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Kukorelliho 34 066 28 Humenné
E-mailová adresa	msu@humenne.sk
Telefón	057 / 786 32 18
Fax	057 / 775 26 67
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Humenné
Webová stránka: humenne.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Humenčan[5]

Humenné (rusín. Гуменне, maď. Homonna, nem. Homenau) je mesto na východnom Slovensku v Prešovskom kraji. Je to druhé najväčšie mesto historického Zemplína a zároveň hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum Horného Zemplína.

Poloha

Humenné je okresné mesto na severovýchode Slovenska, vzdialené 485 kilometrov od Bratislavy. Od krajského mesta Prešov je Humenné vzdialené 73 kilometrov a 83 kilometrov od mesta Košice. Nachádza sa na sútoku riek Laborec a Cirocha v nadmorskej výške 157 m n. m.^[6] Mesto obklopuje zo severu južný okraj Nízkych Beskýd, z juhu Vihorlatské vrchy s 1 075,5 m vysokou nečinnou sopkou Vihorlat.

Mestom prechádza cesta I/74 (Strážske – Snina) a II/559 (smer Medzilaborce), ako aj železničná trať Michaľany – Łupków a Humenné – Stakčín. Humenné leží 21 km západne od Sniny, 42 km južne od Medzilaboriec, 25 km východne od Vranova nad Topľou a 27 km severne od Michaloviec.

Humenné sa rozkladá v doline obklopenej z každej strany lesmi. Kraj okolo Humenného ponúka množstvo možnosti na turistiku letnú aj zimnú, cykloturistiku ako aj kratšie, ale aj dlhšie prechádzky po okolí. Katastrálne územie mesta Humenné patrí do provincie Východné Karpaty, subprovincie vonkajších  Východných Karpát, oblasti Nízkych Beskýd. Do katastrálneho územia  mesta Humenné zasahujú tri geomorfologické celky, ktorými sú: Ondavská vrchovina, Humenské podolie a Humenský Sokol.^[7]

Vodné toky

Laborec (hlavný tok aj s hrádzou), Cirocha, a menšie prítoky Laborca (Ptava, Hlboký potok, Kudlovčanka, Hubková). Laborec je za vyššieho stavu vodnej hladiny ideálnou riekou na splav. Rieka Laborec je symbolom regiónu Zemplín, keďže je riekou, ktorá preteká takmer celým jeho územím zo severu na juh.

Vodné plochy

Morské oko (tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku) ležiace v neďalekých Vihorlatských vrchoch pod Sninským kameňom z južnej strany a Biokúpalisko Sninské rybníky v rekreačnej oblasti Sninské rybníky ležiace zo severnej, pýšiace sa ocenením NAJ produkt cestovného ruchu Prešovského kraja za rok 2014. Medzi ďalšie patria vodné nádrže Zemplínska šírava, Veľká Domaša, Vinianske jazero vo vzdialenosti 21 – 30 km od Humenného a rybníky v okolí mesta (Hubková, Brestov, Slovenská Volová, Chlmec).

• 

  Pohľad na vrch Vihorlat (v strede) z Humenného

• 

  Morské oko (pohľad zo Sninského kameňa)

• 

  Zemplínska šírava (pohľad z Vihorlatu)

• 

  Biokúpalisko Sninské rybníky

Časti mesta

• Centrum – námestie Slobody (vrátane ulíc Štefánikova, Gorkého, Kukorelliho, Vihorlatská)
• Sídliská: Sídlisko I, Sídlisko II, Sídlisko II/A, Sídlisko III, Dubník, Poľana, Pod Sokolejom
• Ostatné časti: Handrix, Gaštanová, Krámová, Kudlovce, Mierová, Podskalka, Staničná, Suchý Jarok, Valaškovce
• Bývalé časti mesta (v súčasnosti oddelené): Jasenov, Lackovce, Kochanovce

Dejiny

Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1317. Oddávna najväčšie mesto Horného Zemplína. V rokoch 1317 – 1684 Humenné patrí šľachtickému rodu Drughetovcov. V 15. storočí uhorský kráľ Matej Korvín udelil Humennému mestské výsady (udelenie pečate a erbu). V 16. storočí malo Humenné 700 obyvateľov. V roku 1610 vznikol na mieste staršieho hradu renesančný kaštieľ s parkom. Po vymretí šľachtického rodu Drughetovcov patrilo mesto šľachtickým rodom Zichyovcom, Althanovcom, Vandernathovocom a začiatkom 19. storočia prešlo do rúk Csákyovcov, následne Andrássyovcov, za ktorých mesto získalo nový impulz rozvoja (nové ulice, nové poštové spojenie, výstavba železničnej trate do Haliče, založenie kúpeľov). V roku 1828 malo mesto 2 666 obyvateľov, v roku 1923 – 4 184 obyvateľov, v roku 1933 – 5 638 obyvateľov.

Symboly mesta

• Erb – na ploche azúrového štítu strieborné rameno, ktoré drží kľúč zo zlata, vedľa ramena sa nachádza strieborný polmesiac a šesť zlatých šesťcípich hviezd.
• Vlajka – v tvare obdĺžnika s ukončením tzv. lastovičieho chvosta (pomer 2:3). Chvost siaha do 1/3 dĺžky vlajky zdola. Farby vlajky: žltá, modrá, biela – dvakrát sa opakujúce pásiky.
• Pečať – erb mesta uprostred, hore nadpis „HUMENNÉ“.

Moderná charakteristika

Humenné charakterizuje prevažujúci priemyselno – potravinársky komplex doplnený zariadeniami pre šport a kultúru. Mesto na Laborci je turistickým východiskom do Východných Karpát (Bukovské vrchy, Vihorlatské vrchy, Laborecká vrchovina) aj keď s menej rozvinutým cestovným ruchom. Ku kultivácii mesta prispela upravená pešia zóna v centre mesta s dvomi modernými fontánami a množstvom zelene.

Zaujímavosti a pamätihodnosti

K významným prírodným zaujímavostiam v blízkosti mesta patria Vihorlatské vrchy s atraktívnym Morským okom, najvyšším vrchom Vihorlat (1 075,5 m n. m.), obľúbeným Sninským kameňom (1 006,0 m n. m.) a Bukovské vrchy, kde je vyhlásený Národný park Poloniny s najvyšším vrchom Kremenec (1 221,0 m n. m.) na trojhraničnom pomedzí s Poľskom a Ukrajinou. Aj blízke okolie mesta s romantickými ruinami stredovekých hradov (Brekov a Jasenov, na ktorom sa nachádzala peňazokazecká dielňa), trochu ďalej od mesta sú ďalšie dve zrúcaniny hradov (Čičva a Vinné) a skanzenom ľudovej architektúry v mestskom parku je zdrojom poučenia a oddychu.

• 

  Vihorlat, najvyšší bod okresu Humenné

• 

  Sninský kameň

• 

  Morské oko

• 

  Kremenec – najvýchodnejší bod Slovenska

• 

  Vrch Ďurkovec v Národnom parku Poloniny

• 

  Brekovský hrad

• 

  Jasenovský hrad

• 

  Hrad Čičva

• 

  Viniansky hrad

• 

  Pohľad na Humenné z Červenej skaly

Najvýznamnejšie pamiatky mesta

• Renesančný zámok so záhradami a parkom – niekdajšie sídlo Drughetovcov. Prvá zmienka o zámku ako o kúrií je z roku 1449. Predpokladá sa, že už na prelome 13. a 14. storočia stál na tomto mieste hrad ako sídlo zemepánov – Drugethovcov (ktorí vlastnili Humenné a okolie i neďaleké hrady) a neskôr Andrassyovcov (so stálou expozíciou histórie kaštieľa, prírodovednou a ďalšími expozíciami a výstavami) – národná kultúrna pamiatka. Park vznikol v 19. storočí a pôvodne bol členený na dve časti: francúzsky a anglický s rybníkom. Nachádza sa tu rad cenných a netradičných starých stromov.
• Gotický kostol (bývalý františkánsky kláštor, dnes farský kostol Všetkých svätých), 14. stor, najvýchodnejšie položená gotická sakrálna stavba na Slovensku – národná kultúrna pamiatka. Súčasťou výzdoby kostola sú vitrážové okná akademického maliara Mikuláša Klimčáka, rodáka z Humenného. V kostole sú umiestnené i telesné pozostatky svätého Bonifáca.
• Skanzen ľudovej architektúry s dreveným kostolíkom východného obradu svätého Michala archanjela z roku 1745 z Novej Sedlice a štrnástimi objektmi ľudovej architektúry.

Ďalšie historické pamiatky

• Gréckokatolícky chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (barokovo-klasicistická murovaná stavba z roku 1767, obnovená v roku 1875)
• Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi, užívaný aj Evanjelickou cirkvou a. v. (postavený v neogotickom slohu v roku 1890)
• Kostol na Kalvárii (postavený v neoklasicistickom slohu v roku 1891)
• meštianske domy v centre mesta vrátane historickej budovy Obecného úradu
• mlyn z r. 1926 na ul. Osloboditeľov (v súčasnosti prerobený na obytný dom)

• 

  Gréckokatolícky chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (1767)

• 

  Gréckokatolícky chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (1767)

• 

  Pravoslávny chrám sv. Cyrila a Metoda (1995)

• 

  Pravoslávny chrám sv. Cyrila a Metoda (1995)

• 

  Protestantský kostol v Humennom (1890)

• 

  Protestantský kostol v Humennom (1890)

Historické pamiatky v okolí Humenného

• V bezprostrednej blízkosti mesta sa nachádzajú zrúcaniny dvoch hradov Brekov a Jasenov. Do 10 km od mesta sa nachádzajú ďalšie dve zrúcaniny hradov – Čičva a Vinné.
• Eneolitické mohyly cca 3 km od Humenného.
• Židovský cintorín pri Hubkovej v Humennom.

Ďalšie turistické zaujímavosti

• Socha dobrého vojaka Švejka z románu Jaroslava Haška od roku 2000 stojí na hlavnej železničnej stanici v Humennom, z ktorej si románová postava dobrý voják Švejk pri návšteve v Humennom na začiatku 20. storočia pila „znamenitú železitú vodu“. Autorom sochy je humenský sochár Jaroslav Drotár. Turistická cesta „Po stopách dobrého vojaka Švejka“ vedie z Humenného po železničnej trase cez Radvaň nad Laborcom do poľského mesta Sanok, kde sa nachádza viacero pamiatok na počesť dobrého vojaka Švejka.
• Socha sv. Jána Nepomuckého v parku na centrálnej pešej zóne (z r. 1942)
• Busta M. R. Štefánika pri Potoku času na centrálnej pešej zóne (odliatok z torza sochy M. R. Štefánika, ktorá stála v r. 1934 – 52 na dnes neexistujúcom Štefánikovom námestí)
• Fontána lásky na centrálnej pešej zóne
• Potok času na centrálnej pešej zóne (umelý potok)
• Pamätník obetiam II. svetovej vojny na severnom konci centrálnej pešej zóny. Nadpis na pamätníku: "SLOBODA PRINESENÁ JE VZÁCNA ALE SLOBODA VYBOJOVANÁ JE OVELA DRAHŠIA".
• Juhovýchodne od Humenného kedysi ležali malé kúpele Szirtalja – na mieste donedávna fungujúcej reštaurácie Podskalka.^[8]

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva

• Slováci – 78,7 %
• Rusíni – 6,46 %
• Rómovia – 2,33 %
• Ukrajinci – 1,16 %
• Česi – 0,49 %
• Poliaci – 0,07 %
• a iní

Zloženie obyvateľstva podľa materinského jazyka

• slovenský – 83,90 %
• rusínsky – 9,12 %
• rómsky – 3,10 %
• a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

• rímskokatolíci – 57,91 %
• gréckokatolíci – 23 %
• bez vyznania – 8,69 %
• pravoslávni – 5,91 %
• evanjelici a. v. – 0,98 %
• a iní

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

---