balkanidy (Балканиди)
horská sústava
Tiesňava rieky Iskăr
Štáty	Bulharsko,   Srbsko,   Turecko
Región	Balkánsky polostrov
Nadradená jednotka	Alpsko-himalájska sústava
Susedné jednotky	Panónska panva, Karpaty, Dolnodunajská nížina, Pontské vrchy, Čierne more, Hornotrácka nížina, Trácko-macedónsky masív
Podradené jednotky	Predbalkán, Stará planina, Srednogorie
Súradnice	42°50′00″S 23°30′00″V / 42,83333°S 23,50000°V / 42.83333; 23.50000
Najvyšší bod	Botev
- výška	2 376 m n. m.
- súradnice	42°43′2″S 24°55′1″V / 42,71722°S 24,91694°V / 42.71722; 24.91694
Dĺžka	500 km
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Masív na mape Európy
Časť masívu na mape Bulharska
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Balkanidy^[1] (srb. балканиди – balkanidi, bulh. балканиди) je horský systém vo východnej časti Balkánskeho polostrova. Najvyšším vrchom je staroplaninský Botev (2 376 m n. m.) a horstvo je provinciou Alpsko-himalájskej sústavy.

Polohopis

Súbor pohorí sa tiahne západo-východnom smerom z východného Srbska cez stredné Bulharsko až k Čiernemu moru a do európskej časti Turecka. Z geomorfologického hľadiska tvorí subsystém Alpsko-himalájskeho systému. Os a najvyššiu časť Balkaníd tvorí pohorie Stará planina (bulh. Стара планина) zriedkavo nazývané alebo tiež Balkán.

Vrchoviny v severnom podhorí nesú spoločný názov Predbalkán (bulh. Предбалкан) a sú väčšinou zreteľne tektonicky oddelené od Dolnodunajskej nížiny. Južné podhorie, oddelené od hlavného hrebeňa spleťou kotlín, sa nazýva Srednogorie (bulh. Средногорие) alebo tiež Sredna gora (Средна гора). Jeho svahy spadajú do Hornotráckej nížiny (bulh. Горнотракийска низина), ktorá vedie juhovýchodným smerom a na bulharsko-grécko-tureckom trojmedzí opúšťa Bulharsko. K juhovýchodu sa stáča aj Srednogorie, ktoré má vo východnom Bulharsku zanedbateľnú nadmorskú výšku, ale pri tureckých hraniciach sa znova dvíha masívom Strandža.

Balkanidy nadväzujú na Srbské Karpaty. Hranice medzi oboma subsystémami nie je geologická, preto sa pramene rozchádzajú v otázke, kadiaľ má byť vedená. Srbskí geografi napospol považujú hrebene Ozren, Devica a Rtanj severne od Nišu ešte za súčasť Karpát a hranicu vedú údolím riek Timok, Svrljiški Timok po mesto Svrljig a odtiaľ do údolia Nišavy k Nišu. Podľa iných prameňov je Ozren a Device už súčasťou Balkaníd (hranica vedie po spojnici miest Stalać - Sokobanja - Knjaževac), iní do Karpát nezaradzujú ani Rtanj.

Na juhozápade na balkanidy nadväzuje Rilsko-rodopský masív s jednoznačným vymedzením iným geologickým zložením. Rodopy sú vybudované z veľmi starých hornín Trácko-macedónskeho masívu, no v teréne je ich hranica málo zreteľná. Patrí sem dno tzv. Vardarskej jazvy (údolie Vardaru, Južnej a Veľkej Moravy), priliehajúce hornatiny na jeho západnej strane (siaha na severe až k Juhoru, ktorý spadá do Panónskej panvy) a od Nišu aj na východnej strane. Nišská kotlina aj hrebeň Seličevica južne od Nišu patria pod Rodopidy. Suva planina (Suchá hora, juhovýchodne od Nišu) a Svrljiške planine patria pod balkanidy. Súčasťou rodopskej sústavy je Ruj planina na bulharských hraniciach, zo starých hornín je vybudovaná aj Vitoša južne od Sofijskej kotliny. Ďalej na východ už sú oba systémy zreteľnejšie oddelené Hornotráckou nížinou.

Na tureckom území terén postupne klesá a pri Istanbule je dokonca zatopený morom (prieliv Bospor). Na protiľahlom, už ázijskom brehu na neho nadväzujú Pontské vrchy (Pontida), ktoré sa potom tiahnu na východ pozdĺž tureckého pobrežia Čierneho mora až k Arménskej vysočine.

Referencie

1. ↑ balkanidy. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 565.

Pohľad na časť pohoria Stará planina

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Balkanidy na českej Wikipédii.

Geografický portál Portál vied o Zemi