Dolnomoravský úval - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Dolnomoravský úval
Dolnomoravský úval
geomorfologický celok
Rozhledna Travičná - výhled.JPG
Pohľad z rozhľadne Travičná
Štáty Slovensko Slovensko,  Česko Česko
Regióny Trnavský, Juhomoravský kraj
Okresy Skalica, Senica
Nadradená
jednotka
Juhomoravská panva
Susedné
jednotky (na Slovensku)
Borská nížina
Chvojnická pahorkatina
Podradené
jednotky
Dyjsko-moravská niva
Valtická pahorkatina
Dyjsko-moravská pahorkatina
Súradnice 48°36′54″S 16°56′38″V / 48,615°S 16,944°V / 48.615; 16.944
Poloha územia
Red pog.svg
Poloha územia
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Dolnomoravský úval je riečna nížina (geomorfologický celok), nachádzajúca sa na južnej Morave na juhovýchode Česka a na západnom Slovensku. Ide o veľmi úrodnú oblasť černozemných pôd, ktorá patrí medzi najteplejšie regióny v Česku.

Polohopis

Kopíruje dolný tok rieky Morava a jeho nadmorská výška sa pohybuje od 150 do 200 metrov. Ide o tektonickú zníženinu, ktorá spadá do Juhomoravskej panvy a ktorá tvorí severný výbežok Viedenskej panvy. Kvartérnymi tektonickými poklesmi je tento úval na severozápade prepojený s Hornomoravským úvalom skrz Napajedelskú bránu a na juhozápade cez Věstonickú bránu s Dyjskosvrateckým úvalom. Hlavnú os úvalu tvorí v severojužnom smere rieka Morava a vedľajšiu os potom jej pravostranný prítok, rieka Dyje.

Krajina je tu charakteristická, okrem iného, riečnymi meandrami, neogénnymi nánosmi na riečnych terasách s porastmi lužných lesov a nivných lúk.

Medzi juhomoravským mestami Bzenec a Hodonín sa nachádza oblasť viatych pieskov, ktorá je charakteristická piesočnými presypmi a dunami s porastom borovicových lesov. Na slovenskom území na túto nížinu nadväzuje podobná Borská nížina na Záhorí.

Delenie

Dolnomoravský úval sa delí na 3 podcelky:[1]

Najvyššie vrcholy

  • Žerotín (322 m n. m.)
  • Horní hory (292 m n. m.)
  • Domanínský kopec (312 m n. m.)
  • Náklo (265 m n. m.)
  • Staré hory (301 m n. m.)
  • Doubrava (227 m n. m.)

Referencie

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolnomoravský úval na českej Wikipédii.

Panoráma

Novomlýnske priehrady
Novomlýnske priehrady
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Dolnomoravský úval





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk