A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Staroruské kniežatstvá sú kniežatstvá, ktoré existovali na území Ruska po rozpade Kyjevskej Rusi v období feudálnej rozdrobenosti v 12. – 15. storočí.
Príčiny rozpadu Kyjevskej Rusi
Po tom ako sa v 11. storočí objavili zvláštne praktiky kniežat Kyjevskej Rusi, ktoré rozdeľovali územia svojim synom a príbuzným sa v druhej štvrtine 12. storočia Staroruský štát fakticky rozpadol.
Jednou z hlavných príčin bolo to, že kniežatá sa snažili získať si ekonomickú a politickú nezávislosť na Kyjevskej Rusi a zároveň chceli mať plnú kontrolu nad svojím územím. Vo všetkých oblastiach okrem Novgorodskej republiky, v ktorej malo kniežatstvo vojenský charakter, sa panovníkmi stali kniežatá z rodu Rurikovcov. Mali vysoké štátne, zakonodárne a súdnické funkcie. Opierali sa o vládny aparát, ktorého členmi boli ľudia z osobitej služobnej vrstvy. Za svoje služby kniežaťu dostávali časť peňazí z rozpočtu kniežatstva a tiež z dobývania nových území. Šľachta sa prakticky stala vazalom kniežaťa. Spolu s miestnym duchovenstvom vytvorila štátny orgán – šľachtickú dumu (po rusky: Боярская дума).
Knieža bolo najvyšším vlastníkom celej pôdy v kniežatstve. Časť z nej patrila jemu, a to na základe osobného práva moci (tzv. domen). Pre cirkev a šľachtu sa panovník stal vládcom na území, ktoré im dal do prenájmu.
Sociálno-politická štruktúra Ruska v období rozdrobenosti štátov sa zakladala na zložitom systéme suverenity a podriadenia. Bola zakotvená v tzv. feudálnej hierarchii. Na vrchu tejto feudálnej hierarchie stálo knieža (do 12. storočia knieža z kievského trónu, neskôr tento status dostali kniežatá rostovsko-suzdaľského a galicko-volynského kniežatstva). Pod ním stáli kniežatá veľkých kniežatstviev (Pereslavského, Pinského, Polackého, Rostovsko-suzdaľského, Vladimírsko-volynského, Galického, Riazanského a Smolenského kniežatstva) a ešte nižšie boli panovníci jednotlivých kniežatstiev, ktoré boli vnútri každého kniežatstva. Na poslednom stupni tejto hierarchie boli netitulovaní ľudia – šľachta a ich vazali.
Začiatok rozpadu kniežatstiev
Od polovice 11. storočia sa začal proces rozpadu veľkých kniežatstiev. v 12. storočí a v prvej polovici 13. storočia tento smer nadobudol všeobecnejší charakter. Okrem územia Novgorodskej republiky, ktorá si v priebehu celej svojej existencie zachovala politickú celistvosť sa rozpadli všetky ostatné kniežatstvá.
V podmienkach feudálnej rozdrobenosti mali veľký význam tzv. celoruské a regionálne zjazdy kniežat, na ktorých sa riešili vnútropolitické (rozpory medzi kniežatami) a zahraničné (bitky s okolitými štátmi) otázky. Nestali sa však stálimi a regulárne činnými politickými inštitúciami, ktoré by mohli proces rozpadu Kyjevskej Rusi spomaliť alebo celkom zastaviť.
V období tatárskych vpádov bolo územie Ruska rozdelené na mnoho malých kniežatstiev, ktoré neboli schopné postaviť sa na odpor agresora. Tatári vyplienili juhozápadnú časť krajiny (územia Pinského, Polackého, Vladimírsko-volynského, Kyjevského, Černigovského, Pereslavského a Smolenského kniežatstva), ktoré v 13. – 14. storočí patrili Litve a tiež Galického kniežatstva patriace Poľsku. Iba Vladimírske a Riazanské kniežatstvo s Novgorodskou republikou si udržali v tomto období samostatnosť.
Práve tieto územia sa v 14. – 16. storočí stali základom pre vznik územia jednotného Moskovského štátu.
Pozri aj
- Mapa Staroruských kniežatstiev po rozpade Kyjevskej Rusi
- Rostovsko-suzdaľské kniežatstvo
- Kyjevské kniežatstvo
- Polacké kniežatstvo
- Černigovské kniežatstvo
- Tmutarkanské kniežatstvo
- Pinské kniežatstvo
- Smolenské kniežatstvo
- Pereslavské kniežatstvo
- Vladimírsko-volynské kniežatstvo
- Novgorodská republika
Mapy
- Kniežatstvá severovýchodného územia Rusi v roku 1236
- Severovýchodné územia Rusi v 70. rokoch 13. storočia
- Vpády Tatárov na územia severovýchodnej Rusi
- Kniežatstvá severovýchodnej Rusi v poloviči 14. storočia
- Kniežatstvá severovýchodnej Rusi v roku 1389
Zdroj
- Staroruské kniežatstvá 10. - 13. storočia, Moskva, 1975.
- Rapov O. M. : Kniežatstvá na Rusi v 10. storočí a v polovici 13. storočia, Moskva, 1977.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk