Provincia 24 spišských miest bol samosprávny celok spišských miest v rokoch 1344 – 1412.

Vznikol zo Spoločenstva spišských Sasov, ktorým uhorský kráľ Štefan V. udelil v roku 1271 rozsiahle privilégiá, vlastnú samosprávu so sídlom v Levoči, súdnictvo a pod.

Územný rozsah Spoločenstva sa časom menil, pôvodne doň patrila aj Levoča a Kežmarok, v roku 1344 sa už v historických záznamoch spomína ako Spolok (Zväz) 24 spišských miest, do ktorého patrili: Spišská Nová Ves, Spišské Vlachy, Spišské Podhradie, Poprad, Veľká, Spišská Sobota, Stráže pod Tatrami, Matejovce, Spišská Belá, Vrbov, Ľubica, Ruskinovce, Tvarožná, Spišský Štvrtok, Iliašovce, Žakovce, Hrabušice, Kurimany, Mlynica, Veľký Slavkov, Odorín, Harichovce, Bystrany a Vlkovce.

Provincia sa riadila osobitným spišským právom (Zipser Wilkür), mestá boli vyňaté z právomoci Spišskej stolice. Provincia sa v roku 1412 v dôsledku spišského zálohu rozpadla na Provinciu 11 spišských miest a Provinciu 13 spišských miest.

Zdroj

• Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava, 1980