Pohľad do presbytéria Dómu sv. Martina v Bratislave, miesta korunovácií. Na stene vľavo je umiestnený zoznam všetkých tu korunovaných panovníkov

Bratislavské korunovácie boli slávnostné udalosti súvisiace s korunovaním uhorského panovníka v Bratislave v období rokov 1563 – 1830.

Po bitke pri Moháči v auguste roku 1526 a tureckej okupácii južných oblastí Uhorska (vrátane Budína, korunovačného mesta Stoličného Belehradu a Ostrihomu) sa nanajvýš aktuálnou javila potreba ustanovenia nového správneho centra krajiny. Malo to byť mesto, v ktorom by bola zaručená bezpečnosť panovníka a cirkevných hodnostárov a súčasne čo najbližšie k Viedni. Voľba padla na Bratislavu.

Na moháčskych poliach zahynul i uhorský kráľ Ľudovít II. Jagelovský, ktorý nezanechal dediča. Novým kandidátom na uvoľnený trón sa pre uhorské stavy stal švagor zosnulého kráľa Ferdinand I. Práve toho zvolili za nového kráľa v bratislavskom františkánskom kostole 17. 12. 1526. I keď on bol ešte korunovaný v Stoličnom Belehrade, nasledujúci akt korunovácie nového uhorského kráľa (Maximiliána II., Ferdinandovho syna) sa už konal v Bratislave.

Bratislava ako nové mesto korunovácií zažila v tomto období svoj najväčší rozmach. Stala sa snemovným mestom kráľovstva, sídlom kráľa, arcibiskupa a najdôležitejších inštitúcií krajiny.

Prehľad bratislavských korunovácií 1563 – 1830

Pozri aj

• Bratislavské korunovačné slávnosti

Externý zdroj

• Štefan Holčík: Korunovačné slávnosti Bratislava 1563 – 1830, Bratislava 1986