Viedenská operácia

Východný front
	Barbarossa – Pokračovacia vojna – Za polárnym kruhom – Leningrad – Rostov – Moskva – Sevastopoľ – Kerč-Feodosia - 2. Charkov – Voronež-Vorošilovgrad – Ržev-Viazma – Stalingrad – Kaukaz – Ržev-Syčovka – Velikije Luki – Ostrogošsk-Rossoš – Voronež-Kastornoje – 3. Charkov – Kursk – Smolensk – Donbas – Dneper – Pravobrežná Ukrajina – Leningrad-Novgorod – Krym – Bagration – Ľvov-Sandomierz – Jassy-Kišinev – Východné Karpaty – Pobaltie – Kurónsko – Laponsko – Rumunsko – Bulharsko – Debrecín – Kosovo – Belehrad – Budapešť – Visla-Odra – Západné Karpaty – Východné Prusko – Horné Sliezsko – Dolné Sliezsko – Viedeň – Berlín – Praha

Dátum	2. apríl – 13. apríl 1945
Miesto	Viedeň, Rakúsko
Výsledok	Víťazstvo Červenej armády

Viedenská operácia
	Súčasť východného frontu cez druhú svetovú vojnu
	; Sovietske vojská pochodujúce oslobodeným mestom
Dátum	2. apríl – 13. apríl 1945
Miesto	Viedeň, Rakúsko
Výsledok	Víťazstvo Červenej armády
Protivníci
Nacistické Nemecko	Sovietsky zväz; Bulharsko
Velitelia
Rudolf von Bünau; (6. tanková armáda SS); Wilhelm Bittrich; (Waffen-SS)	Fiodor Tolbuchin; (3. ukrajinsky front); Vladimir Stojčev; (1. bulharská armáda)
Sila
28 000 mužov	400 000 mužov
Straty
19 000 mŕtvych	18 000 mŕtvych

Budapeštianska ofenzíva
Debrecín – Budapešť – Balaton – Viedeň

Viedenská operácia bola ofenzívou 3. ukrajinského frontu sovietskej armády a 1. bulharskej armády počas bojov na východnom fronte, útočiacou na nemecké vojská v Rakúsku. Operácia trvala celkovo od 2. apríla do 13. apríla 1945 a skončila sa víťazstvom Červenej armády.

Situácia pred bitkou

Po páde Maďarska ustúpila nemecká 6. tanková armáda SS do viedenskej oblasti. Táto jednotka bola na východný front presunutá po neúspešnej ofenzíve v Ardenách zo západu. Nemci zúfalo pripravovali obranné postavenie, ktoré by zastavilo postup Červenej armády. 16. marca 1945 vojsko 3. ukrajinského frontu postúpilo v smere na Viedeň a na Bratislavu. 25. marec prekročili sovietske vojská rieku Hron, čím začala Bratislavsko-brnianska operácia. Na rakúske územie vstúpila Červená armáda 30. marca 1945. Sovietske jednotky mali najprv zaujať čiaru Graz, Viedeň, Brno^[1].

Bitka o Viedeň

2. apríl 1945 začala Červená armáda útok na Viedeň. Sovieti prvého dňa obsadili Viedenské Nové Mesto, Eisenstadt, Neunkirchen a Gloggnitz. V Rakúsku sa medzitým vytvorila skupina ľudí na čele s rakúskym dôstojníkom slúžiacim v nemeckej armáde Carlom Szokollom, ktorá sa pokúšala sabotovať nemeckú obranu a umožniť sovietskym vojskám obsadiť Viedeň bez boja, aby nedošlo na samom sklonku vojny ku zbytočným stratám na životoch a majetku. Viedeň však držala 6. tanková armáda SS, ktorá bola verná Hitlerovi, a ktorá bola pripravená brániť Viedeň za každú cenu. V predmestiach Viedne sa rozpútali ťažké, týždeň trvajúce pouličné boje. Nemeckým jednotkám sa darilo držať mosty cez Dunaj. Červenej armáde sa však nakoniec podarilo preraziť. 9. apríla sa začali boje v centre mesta. K dobytiu Viedne boli použité i lode Dunajskej flotily, ktorá uskutočnila akciu, vďaka ktorej došlo i k záchrane Ríšskeho mostu (Reichsbrücke). Sovietskym vojakom sa pri tom podarilo prerušiť káble vedúce k náložiam. 13. apríla 1945 sa vzdali poslední obrancovia Viedne a boje sa skončili.

Dohra

15. apríla 1945 sa dali vojská Červenej armády do pohybu a postupovala ďalej na západ k Lincu, kde sa nachádzali zvyšky nemeckého zoskupenia. 6. gardová armáda zase postupovala na sever na Moravu, kde sa zúčastnila bojov o Brno v rámci Bratislavsko-brnianskej operácie.

Referencie

↑ John Erickson, Ljubica Erickson: Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs. London, Carlton Books 2001, s. 224

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viedenská operácia

Externé odkazy

GLANTZ, David. The Soviet‐German War 1941–45: Myths and Realities: A Survey Essay . Clemson University, 11 October 2001. Dostupné online.

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Tento článok týkajúci sa vojenstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] John Erickson, Ljubica Erickson: Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs. London, Carlton Books 2001, s. 224

[1]