A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Soňa Čechová | |
slovenská prekladateľka, publicistka a propagátorka česko-slovenskej vzájomnosti | |
Rod. meno | Soňa Kňazovičová |
---|---|
Narodenie | 9. september 1930 Bratislava, Česko-Slovensko |
Úmrtie | 4. marec 2007 (76 rokov) Bratislava, Slovensko |
Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
Manžel | ? Eduard Friš Teodor Münz |
Deti | Vladimír Čech (* 1950 – † 1994) Marta Frišová (* 1962) |
Soňa Čechová (rod. Kňazovičová; * 9. september 1930, Bratislava – † 4. marec 2007, Bratislava)[1][2] bola slovenská prekladateľka, publicistka a propagátorka česko-slovenskej vzájomnosti, spoluzakladateľka a šéfredaktorka časopisu Mosty.[1][3]
Životopis
Narodila sa v intelektuálnej evanjelickej rodine,[3] politológ Miroslav Kusý k jej pôvodu uvádza: „Pochádzala zo slávnych slovenských národovecky orientovaných rodov – Bellovcov a Kňazovičovcov. Jej starý otec Metod Bella bol signatárom Martinskej deklarácie a jej praprastrýko [Peter Bella] je autorom chorálu Aká si mi krásna, ty rodná zem moja. Boli to však národovci čechoslovakistickí, ktorí v spojení Slovákov s Čechmi videli garanciu zachovania a rozvoja slovenskej identity.“[4] V rokoch 1940 – 1948 študovala na dievčenskom gymnáziu v Bratislave, jeden rok v Prahe. V roku 1952 absolvovala učiteľské štúdium ruštiny a slovenčiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[5]
Pracovala ako prekladateľka a redaktorka v nakladateľstve Tatran, kde redigovala napríklad romány Leva Nikolajeviča Tolstého, Franza Kafku, Vladimíra Nabokova a v 70. rokoch aj preklad Pasternakovho románu Doktor Živago.[1][6]
Počas normalizácie sa pohybovala v prostredí česko-slovenského disentu, jej syn Vlado bol jedným zo slovenských signatárov Charty 77.[7][8] Z vydavateľstva Tatran ju ako politicky nespoľahlivú prepustili, v rokoch 1971 – 1973 pôsobila ako knihovníčka na SVŠT, 1974 – 1977 ako knihovníčka vo Výskumnom ústave humánnej bioklimatológie, 1978 – 1989 ako knihovníčka a prekladateľka v Onkologickom ústave.[1]
Po Nežnej revolúcii v roku 1989 pracovala ako redaktorka, publicistka a fejtonistka v časopise Kultúrny život.[1] V roku 1991, keď začalo hroziť rozdelenie Česko-Slovenska, prišiel jej syn Vlado Čech s myšlienkou vydávať česko-slovenský časopis (Mosty) a Soňa Čechová sa stala jeho redaktorkou. Po tragickej smrti syna v roku 1994 pokračovala v úlohe vydavateľky a šéfredaktorky časopisu. Vďaka mimoriadnej energii a húževnatosti sa jej darilo získavať autorov aj prostriedky a časopis vydávala 15 rokov. Po rozdelení Česko-Slovenska organizovali pravidelné stretnutia „Duchovného parlamentu“ na česko-slovenskom pomedzí a iné kultúrne podujatia.[3]
Osobný život
Z prvého manželstva mala syna Vlada Čecha (* 1950 – † 1994), s druhým manželom, historikom Eduardom Frišom[2] dcéru Martu Frišovú (Šimečkovú; * 1962; manželka Martina Šimečku). Jej tretím manželom bol filozof Teodor Münz.[9]
Ocenenia
- 1968: Cena Jána Hollého za preklad románu Alexeja Remizova Sestry v kríži.[3]
- 2000: Cena Michala Kováča a Václava Havla za podporu česko-slovenskej vzájomnosti pre časopis Mosty.[3]
- 2002: Medaila Za zásluhy od prezidenta ČR Václava Havla.[3][10]
- 2004: novinárska Cena Ferdinanda Peroutky za rok 2003.[3][11]
Referencie
- ↑ a b c d e Soňa Čechová . Bratislava: Literárne informačné centrum, 2019-03-11, . Dostupné online.
- ↑ a b FRIŠ Eduard 27.1.1912-14.5.1978. In: Generální heslář Biografického slovníku českých zemí . Praha: Historický ústav AV ČR, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g ŠIKLOVÁ, Jiřina. Soňa Čechová : (9. 9. 1930 – 4. 3. 2007). Listy (Olomouc: Burian a Tichák), 2007, čís. 2. Dostupné online .
- ↑ SKALSKÝ, Vladimír. MOSTY prišli o Soňu Čechovú. Slovenské dotyky : Magazín Slovákov v ČR (Praha: Slovensko-český klub), apríl 2007, roč. XII, čís. 4, s. 4. Dostupné online .
- ↑ Soňa Čechová. In: Osoby, ktoré získali titul na UK . Bratislava: Univerzita Komenského, . Dostupné online.
- ↑ KUSÝ, Miroslav. Hlavnou múdrosťou života je vedomie zmyslu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2007-03-06. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
- ↑ Protokol o výslechu Jany Kuralové - 1977, 15. březen, Bratislava . Praha: Československé dokumentační středisko, . Dostupné online.
- ↑ SME.sk. Slováci, ktorí podpísali Chartu 77. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 1997-01-23. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
- ↑ LAUCKÁ, Barbora. Na návšteve. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2006-03-09. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
- ↑ Soňa Čechová : II. stupeň, 2002. In: Medaile Za zásluhy : Seznam vyznamenaných . Praha: Kancelář prezidenta republiky, . Dostupné online.
- ↑ Soňa Čechová. In: Nositelé Ceny Ferdinanda Peroutky . ferdinandperoutka.cz, . Dostupné online.
Externé odkazy
- Soňa Čechová – Literárne informačné centrum
- Nekrológ Jiřiny Šiklovej v časopise Listy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk