A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Byzantská literatúra je grécka stredoveká spisba v rokoch 330 (založenie Konštantínopola) – 1453 (pád Konštantínopola) resp. podľa iných autorov v rokoch 529 (zrušenie Akadémie v Aténach) – 1453. Delí sa na 4 obdobia: ranobyzantské (do pol. 7. stor.), obrazoborecké (do 848), obdobie macedónskej renesancie a komnénovského klasicizmu (do 1204) a záverečné (do 1453).[1]
Literatúra a byzantská kultúra boli všeobecne určované štyrmi prvkami: helenistickými tradíciami odkazujúcimi na antické Grécko, kresťanstvom zaujímajúcim od obrátenia Konštantína Veľkého pozíciu oficiálneho náboženstva v ríši, rímskou povahou štátoprávnej organizácie, a orientálnymi vplyvmi prevzatými od rozličných ázijských a afrických národov.[2] Jednotlivé diela byzantskej literatúry sú z hľadiska svojho zamerania a žánru triedené do piatich skupín. Prvé tri z nich nadväzujú na antické vzory a zahŕňajú históriu a letopisy, encyklopédie a eseje, a svetskú poéziu. Dve ďalšie sú tvorené novými literárnymi formami; cirkevnou a teologickou literatúrou, a ľudovou poéziou.[3]
Popredným zástupcom historikov bol Prokopios Cézarejský, pobočník Belisara pri jeho vojenských ťaženiach, ktoré zachytil vo svojom spise Knihy o vojnách. Na Prokopia nadviazali Agathias, opisujúci záver panovania Justiniána I.,[4] a v 7. storočí Theofylaktos Simokattes. Neskoršiu fázu byzantských dejín predostreli Michael Psellos, Niketas Choniates a Laonikos Chalkokondyles. K význačným historikom patrili aj cisári a príslušníci vládnucich rodov ako napríklad Konštantín VII. či Anna Komnéna, autorka Alexiády. Medzi kronikármi vynikali Ioannes Malalas, Theofanes Homologetes, Ioannes Skylitzes a Ioannes Zonaras.[5]:389 Z encyklopedistov a esejistov možno menovať patriarchu Fotia (z jeho diel napr. Myriobiblon) a Theodora Metochita, byzantského humanistu zo 14. storočia.[5]:384 Koncom 10. storočia bol vytvorený rozsiahly lexikón Suda.[6]:564 K zástupcom svetskej poézie sú radení Georgios Pisides, oslavujúci vo svojich básňach Herakleiove výpravy, ako aj tvrdohlavý odporca ikonoklazmu a autor polemických traktátov Teodor Studita, opát kláštora Studios. Ten pokračoval v ikonodulskej obhajobe obrazov po Jánovi z Damasku,[7]:157 ktorý bol aj tvorcom mnohých hymien. Hymny a svetskú poéziu tvorila aj Kassia. Najvýznamnejším skladateľom hymien a teda predstaviteľom cirkevnej a teologickej literatúry bol ale Romanos Melodos. Úroveň porovnateľnú s Romanovým dielom dosiahol v 7. storočí hymnus Akatist.[5]:86 Ľudovú poéziu zastupuje predovšetkým jedinečný hrdinský epos Digenis Akritas z 11. alebo 12. storočia, ospevujúci akritai.[5]:411
Referencie
- ↑ byzantská literatúra. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 418.
- ↑ Adena, Louise. The Enduring Legacy of the Byzantine Empire. Clio History Journal, .
- ↑ Byzantine Literature Catholic Encyclopedia, .
- ↑ Vasiliev, Alexander A. Justinian the Great and his successors (518-610) : Literature, learning, and art. History of the Byzantine Empire, .
- ↑ a b c d ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8.
- ↑ TREADGOLD, Warren. A History of the Byzantine State and Society. Stanford, Calif. : Stanford University Press, 1997. 1019 s. ISBN 0-8047-2630-2.
- ↑ The Oxford History of Byzantium. Ed. Cyril Mango. Oxford; New York : Oxford University Press, 2002. 334 s. ISBN 0-19-814098-3.
Ďalšia literatúra
- BECK, Hans-Georg. Kirche und theologische Literatur im byzantinischen Reich. München : C. H. Beck'sche Verlagsbuchhandlung, 1959. 835 s.
- HUNGER, Herbert. Die hochsprachliche profane Literatur der Byzantiner. 1. Aufl. Zväzok 1. Philosophie, Rhetorik, Epistolographie, Geschichtsschreibung, Geographie. München : C. H. Beck'sche Verlagsbuchhandlung, 1978. 542 s. ISBN 3-406-01427-5.
- HUNGER, Herbert; HANNICK, Christian; PIELER, Peter E. Die hochsprachliche profane Literatur der Byzantiner. 1. Aufl. Zväzok 2. Philologie, Profandichtung, Musik, Mathematik und Astronomie, Naturwissenschaften, Medizin, Kriegswissenschaft, Rechtsliteratur. München : C. H. Beck'sche Verlagsbuchhandlung, 1978. 528 s. ISBN 3-406-01428-3.
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk