Volodymyr Zelenskyj prezident Ukrajiny

Krymská platforma (ang. Crimea Platform, ukr. Кримська платформа, krymskotatársky: Qırım platforması) je medzinárodný konzultačný a koordinačný formát spolupráce medzinárodných partnerov Ukrajiny s cieľom čeliť dopadom a hrozbám dočasnej okupácie Krymu Ruskou federáciou a hľadať riešenie návratu polostrova pod kontrolu Ukrajiny.^[1] Vznikla v roku 2021.

Vznik a vývoj

Vytvorenie Krymskej platformy inicioval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a jej koncept v roku 2020 pripravilo Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny.^[2] Na 75. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v septembri 2020 Zelenskyj vyzval členské štáty, aby sa k vytvoreniu platformy pripojili.^[3]

Oblasti činnosti

Krymská platforma má za cieľ združiť všetky existujúce národné a medzinárodné snahy o deokupáciu Krymu.

Činnosť Krymskej platformy je rozdelená do piatich prioritných smerov:

• konsolidácia medzinárodnej politiky vo veci neuznania zmeny statusu Krymu,
• účinnosť a posilnenie sankcií a zamedzenie ich obchádzania,
• ochrana ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva,
• posilnenie bezpečnosti v azovsko-čiernomorskej oblasti a za jej hranicami, zaručenie slobodnej plavby,
• prekonanie ekologických a ekonomických následkov okupácie.

Inauguračný summit Krymskej platformy

Inauguračný summit Krymskej platformy sa uskutočnil 23. augusta 2021 v Kyjeve. Jednalo sa o prvé stretnutie na najvyššej politickej úrovni, ktoré oficiálne začalo činnosť Krymskej platformy. Summitu sa zúčastnili zástupcovia 46 krajín a medzinárodných organizácií.^[4][5]

Účastníci summitu potvrdili svoje úmysly s pomocou politických, diplomatických a reštriktívnych opatrení tlačiť na Rusko s cieľom obnovenia kontroly Ukrajiny nad územím Autonómnej republiky Krym a mestom Sevastopoľ.^[6] Účastníci vyzvali Rusko, aby sa pripojilo ku Krymskej platforme a zdieľalo jej ciele.^[7]

Summit tiež odsúdil porušovanie ľudských práv a slobôd na polostrove, militarizáciu Krymu, bránenie slobodnej plavbe v Kerčskom prielive a v Azovskom mori a presídľovanie ruských občanov na Krym.^[8]

Vyhlásenia účastníkov medzinárodnej Krymskej platformy

Účastníci summitu Krymskej platformy podporili snahy Ukrajiny vrátiť kontrolu nad okupovaným územím Krymu.^[9][10]

USA

Európska únia

Nemecko

Francúzsko

NATO

Spoločná deklarácia účastníkov medzinárodnej Krymskej platformy

Účastníci summitu prijali deklaráciu Krymskej platformy,^[16] ktorá potvrdzuje neuznanie pokusu Ruska o anexiu Krymu, potvrdzuje odhodlanie k posilneniu sankcií voči Ruskej federácii a vyjadruje zhodu na potrebe spoločne čeliť hrozbám ruskej okupácie Krymu a spolupracovať na návrate Krymu pod kontrolu Ukrajiny. Deklarácia summitu zostáva otvorená a je možné sa k nej stále pripojiť, Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny pripravuje rozšírenie zoznamu členov Krymskej platformy.

Expertná sieť Krymskej platformy

Dňa 6. augusta 2021 sa v Kyjeve uskutočnilo ustanovujúce fórum Expertnej siete Krymskej platformy.^[17] Zapojilo sa do nej viac ako 200 ukrajinských a zahraničných nezávislých odborníkov a vedcov z 33 krajín. Sieť bude zabezpečovať stály monitoring a podrobnú analýzu situácie na okupovanom Krymskom polostrove a v azovsko-čiernomorskej oblasti, rozvíjať nápady a návrhy podľa prioritných smerov činnosti Krymskej platformy a tiež bude poskytovať odborné odporúčania týkajúce sa národnej a medzinárodnej politiky zamerané na deokupáciu Krymu.

Reakcia Ruska na summit Krymskej platformy

Rusko proti summitu Krymskej platformy protestovalo. Moskva ho označila za „sabat“ a „nepriateľskú akciu“ voči Rusku, ktorej účastníci sa nevyhnú následkom.^[18] Dňa 24. augusta 2021 Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie oznámilo, že účasť krajín a medzinárodných organizácií na zasadnutí Krymskej platformy je „zasahovaním do územnej celistvosti Ruska“.^[19]

Krátko pred začiatkom summitu uvalili ruské úrady sankcie na ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu a tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Oleksija Danilova.^[20]

Nedlho po konaní summitu, 4. septembra 2021, ruské bezpečnostné sily zadržali na Kryme podpredsedu medžlisu, zvykového parlamentu krymských Tatárov, Narimana Dželjala.^[21][22][23] Obvinený bol zo zapojenia do sabotáže plynovodu. Predseda krymskotatarského medžlisu Refat Čubarov je presvedčený, že „Kremeľ týmto spôsobom testuje odhodlanie účastníkov Krymskej platformy“.^[24]

Referencie