Révaiovci (Révay)
Erb rodu Révai
Krajina	Uhorsko
Tituly	dedičný župan Turčianskej župy barón (1556, 1635) gróf (1723, 1804, 1805, 1916)
Zakladateľ	Ladislav Révai
Mýtický zakladateľ	? Jakub (Jaco Merk de Ryva) ? Farkaš (Vlk, Vuk) podľa Jána Lukačku
Rok založenia dynastie	12. storočie - 13. storočie
Rok zániku dynastie	Príslušníci sklabinsko-blatnickej vetvy žijú v Rakúsku a Švédsku
Štátna príslušnosť	uhorská
Ďalšie vetvy dynastie	Trebostovská Sklabinsko-blatnická

Révaiovci^[1] (staršie a pre obdobie po roku 1918 Révayovci) bol významný uhorský šľachtický rod. Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa usadili v Turčianskej župe, kde postupne získali rozsiahle majetky ako aj titul dedičného župana. Svoje meno odvodzujú podľa hradu Reva v Srieme (dnešné Chorvátsko)^[2]

Dejiny rodu

Rod Révaiovcov je známy od 13. storočia. Pôvodne sídlo mali na hrade Réva v Sriemskom komitáte (dnešná Rivica v Srbsku).^[3] Za zakladateľa, resp. prvého známeho člena rodu sa považuje istý Jakub, Comes Jacobus Merk seu Jaco Merk de Ryva^[4], ktorý žil v 12. storočí. Lukačka (2010) považuje za prvého doloženého člena rodu istého Farkaša (Vlk, Vuk), ktorý žil na začiatku 13. storočia mal dvoch synov Bečeho (Beča, Bečä, Becha, Beche) a Merka (Mirk, Mirko). Maďarskí autori meno Merk prepisujú ako Marek, čo Lukačka považuje za nesprávne. Stredoveké zmienky o Révaiovcoch až do konca 15. storočia sú veľmi sporé. V roku 1495 sa spomína Ladislav v Bodrožskej župe, v dedine Aranyán (pravdepodobne Apatin v dnešnom Srbsku).

Ladislavov starší syn Štefan bol pred rokom 1519 bánom hradu Ilok a mladší František (I.) sekretárom palatína Štefana Bátoriho.^[5] V roku 1521 Ľudovít II. v Budíne pre nich vystavil armáles, v ktorom potvrdil ich rodový erb. Po Moháčskej bitke stratili všetky majetky v Turkami obsadených územiach. Bratia František a Štefan sa postavili v nasledujúcich zápasoch o uhorskú korunu na stranu Ferdinanda I. a proti Jánovi Zápoľskému.^[6]

František (I.) získal v roku 1527 polovicu hradu Sklabiňa, druhú časť získal v roku 1540. V roku 1539 získal aj panstvo Blatnica. Tieto majetky sa stali na vyše 400 rokov hlavným rodovým majetkom rodiny. Z dlhodobého hľadiska bol tiež dôležitý zisk titulu dedičného župana turčianskej župy pre seba a svojich potomkov v roku 1532. Svojmu staršiemu bratovi Štefanovi vyčlenil majetky v Trebostove a okolitých dedinách. Týmto sa rod rozdelil na dve hlavné vetvy trebostovskú a sklabinsko-blatnickú.

Obe vetvy postupne získavali majetky aj v ďalších stoliciach: napríklad v Trenčianskej významné podiely na Beckovskom panstve, v Nitrianskej na Holíčsko-Šaštínskom panstve.

Synovia Františka I. v roku 1556 získali pre sklabinsko-blatnickú vetvu uhorský barónsky titul. 17. júna 1723 získal Peter Révai (otec Antona Révaia) grófsky titul. Táto línia vymrela Jánom Révaiom v roku 1806. V roku 1804 získal Mikuláš Révai grófsky titul, avšak táto vetva vymrela jeho smrťou v roku 1825. V roku 1916 pri príležitosti korunovácie posledného uhorského kráľa Karola získali grófsky titul Šimon Révay a jeho synovec Ladislav. V trebostovskej vetve barónsky titul získali v roku 1635 od Ferdinanda II. bratia Ladislav, Štefan, Ondrej, Ján a Mikuláš. Grófsky titul získali v roku 1805 bratia František a Alojz. V roku 1825 smrťou grófa Františka vymiera barónska aj grófska línia trebostovskej vetvy.^[7]

Erb Révaiovcov tvorí zo zlatej koruny vyrastajúci vlk, ktorý drží pred sebou tri ruže.

Po druhej svetovej vojne boli majetky Révayovcov na Slovensku skonfiškované. Po roku 1989 prebehlo viacero pokusov o reštitúciu majetkov, o niektorých musel rozhodovať Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.^[8]

Príslušníci sklabinsko-blatnickej vetvy žijú v Rakúsku a Švédsku.^[9]

Známi príslušníci rodu

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:^[2]

Trebostovská vetva

• Štefan Révai (* 1474 – † 1545), bojoval s bratom Františkom proti Štefanovi Zápoľskému, podžupan
• Ladislav Révai (* 1600 – † 1667), hradný kapitán, cisársko-kráľovský radca, generálny komisár uhorského vojska
• Alexej Révai (* 1637 – † 1698), barón, starý otec Rózy Révaiovej, matky Mórica Beňovského
• František (Alexej) Révai (* 1715 – 1774), pôvodne sa volal Alexej (po vstupe k františkánom prijal meno František), kňaz, pôsobil v Ríme

Sklabinsko-blatnická vetva

• František Révai (*1489 – †1553), tajomník palatína Štefana Bátoriho, kapitán, vicepalatín
• Michal Révai (* 1531), župan, študoval v Bardejove a na univerzite v Padove, známe sú jeho slovenské listy mestu Kremnica a Matejovi Literátorovi
• František Révai (* 1534 – † 1588), študoval v Bardejove a na univerzite v Padove, župan, kráľovský stolník
• Peter Révai (* 1568 – † 1622), historik, básnik, župan, strážca uhorskej koruny, sudca kráľovskej tabule, hlavný dverník, hlavný stolník
• Martin Révai († 1630), podžupan
• Alžbeta Révaiová (* 1660 – † 1732) literárna mecénka a podporovateľka reformácie, manželka generála Štefana Petrócza
• František Révai († 1657), študoval v Krakove, župan, od Gabriela Betlena dostal hradné panstvo Beckov
• František Révai († 1707), župan, plukovník u Františka Rákociho II., zomrel vo väzení
• Pavol Révai (* 1696 – † 1770) titulárny biskupsky dibonský, pomocný biskup ostrihomský, riaditeľ seminára sv. Štefana
• Peter Révai (* 1672 – † 1749), gróf, generál, bojoval proti Turkom a proti povstaniu Františka Rákociho II.
• Anton Révai (* 1718 – † 1783), bratislavský kanonik, novomestský prepošt, rožňavský a nitriansky biskup,
• Ján Anton Révai (* 1748 – † 1806), študoval teológiu v Miláne, Ríme a v Neapole, spišský biskup
• Imrich Révai (* 1751 – † 1791), plukovník, kráľovská telesná garda
• Alexej Révai (18. storočie), cirkevný hodnostár, študoval vo Wittenbergu, konvertoval na evanjelickú vieru^{[chýba zdroj}
• Ján Nepomuk Révai (* 1776 – † 1840), župan
• Šimon Révai (* 1820 – † 1880), župan, účastník memorandového zhromaždenia,
• István Révay (* 1899 – † 1989), česko-slovenský a maďarský politik, historik a demograf, spolupracovník maďarskej redakcie rádia Slobodná Európa

Galéria

• 

  Sklabinský hrad

• 

  Blatnický hrad

• 

  Kaštieľ v Turčianskej Štiavničke

• 

  Kaštieľ v Trebostove

• 

  Rokokovo-klasicistický kaštieľ v Mošovciach

• 

  Kaštieľ v Tajnej

• 

  Kaštieľ v Kemenespálfa

• 

  Kaštieľ v Častkovciach

• 

  barón Ladislav Révai z Trebostova (* 1600 – † 1667)

• 

  Alžbeta Révaiová, manželka generála Štefana Petrőczyho

• 

  gróf Ján Révai, spišský biskup

• 

  gróf František Révai z Trebostova, (* 1749 – † 1825)

• 

  barón František Révai, posledný člen rodiny Révaiovcov žijúci v Mošovciach. Fotografia cca. z roku 1910.

• 

  Révay František 1550 Prešov

• 

  Aliančný erb Révai - Suňog (Szunyogh) na kaštieli v Mošovciach

• 

  Erby rodu Révai a Tajnai (Tajnay) na hrobke v Turčianskej Štiavničke

Referencie

Literatúra

• Révaiovci v slovenských dejinách : Zborník prác z interdisciplinárnej konferencie 16. – 17. september 2008. Ed. Miloš Kovačka, Eva Augustínová, Maroš Mačuha. Martin : Slovenská národná knižnica, 2010. 436 s. (Studia historico-bibliographica Turociensia; zv. 3.) . Dostupné online. ISBN 978-80-89301-46-1.
  • Lukačka, Ján (2010), „Révaiovci v stredoveku“, Révaiovci v slovenských dejinách : Zborník prác z interdisciplinárnej konferencie 16. – 17. september 2008 
  • Mačuha, Maroš (2010), „Najvýznamnejší Révaiovci v novoveku“, Révaiovci v slovenských dejinách : Zborník prác z interdisciplinárnej konferencie 16. – 17. september 2008 
• Nagy, Iván (1862) (maď.), Magyarország családai czímerekkel és nemzékrendi táblákkal, IX., Pest: Ráth Mór, str. 690 – 721, http://mek.oszk.hu/09300/09379/ 
• Wurzbach, Constantin, von (1873), „Révay, Anton Freiherr“ (nem.), Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich, 25, Wien: Verlag L. C. Zamarski, str. 368 - 371 
• REVA zo Sklabine a Blatnice. In: VÍTEK, Peter; MAŤUGOVÁ, Soňa. Lexikón erbov šľachty na Slovensku III : Oravská stolica : zemianske a šľachtické rody Oravy. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Bratislava : Hajko & Hajková, 2007. 183 s. ISBN 978-80-88700-69-2. S. 105.
• RÉVAI. In: KERESTEŠ, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku IV : Nitrianska stolica : šľachta Nitrianskej stolice podľa súpisov z rokov 1600 a 1606. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Bratislava : Hajko & Hajková, 2010. 327 s. ISBN 978-80-88700-74-6. S. 201-202.
• PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I. Bratislava : JUDr. Mikuláš Trstenský vlastným nákladom, 2019. 1010 s. ISBN 978-80-570-1194-1.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Révaiovci

Externé odkazy

• rodkomeň Révaiovcov na genealogy.euweb.cz