Bohušovci
erb rodu Bohušovcov
Krajina	Uhorské kráľovstvo, Rakúsko-Uhorsko
Tituly	župan, veľvyslanec barón
Zakladateľ	Behar
Rok založenia dynastie	1231
Posledná hlava dynastie	{{{Posledná hlava dynastie}}}
Štátna príslušnosť	uhorská
Ďalšie vetvy dynastie	Beharovská vetva, vetva Petöfi, vetva z Világošu

Bohušovci (staršie tiež Bohuss, Bohus alebo Bohusch) sú starý uhorský šľachtický rod, ktorý odvodzuje svoj pôvod od Behara, syna Samuela, ktorému roku 1231 daroval kráľ Ondrej II. za preukázanie služieb na Zvolenskom zámku lesnaté neosídlené územie na Liptove. Sídlom boli Liptovské Beharovce v Liptovskej stolici. Odtiaľ sa rozšíril do Peštianskej stolice, Zvolenskej, Spišskej, Aradskej, Čongrádskej, Nitrianskej a Novohradskej.

Dejiny rodu

Bohušovci svoj pôvod odvodzujú od Behara, syna Samuela, ktorému roku 1231 daroval kráľ Ondrej II. za preukázanie istých služieb, lesnaté neosídlené územie na Liptove. Pôvodná darovacia listina sa nezachovala, len jej potvrdenie kráľom Belom IV. z roku 1262, ktorú panovník vydáva na žiadosť Beharových synov Dionisia, Petra, Voislaua a Sebastiana, ktorí v tomto období vystupujú už ako liptovskí šľachtici. Potvrdenie darovacej listiny si vyžadovali pravdepodobne susedské majetkové spory, ktoré však pretrvávali aj v nasledujúcom období. K zmiereniu došlo až niekedy pred rokom 1283, o čom svedčí aj konkordačná listina liptovského dvorského župana Klementa. Na už spomenutý majetok získala neskôr rodina aj ďalšie listiny, ktoré rod vo vlastníctve opätovne potvrdzovali. V roku 1295 turčiansky konvent vydal svedectvo o vyrovnaní sporu medzi synmi Behara z Liptova a obcou Váralja (Podhradie) o akýsi kus pozemku. Pri opisovaní hraníc tejto pôdy sa už po prvý raz spomínajú dnešné Liptovské Beharovce (Curia Behar), teda obec, ktorú možno považovať za akúsi kolísku rodiny. Podľa súpisu šľachty z roku 1754/55 žili Bohušovci okrem Liptovskej župy, aj vo Zvolenskej, Spišskej, Nitrianskej, Novohradskej, Aradskej a ďalších. V roku 1755 dala Mária Terézia Bohušovcom nový erb a v roku 1894 Žigmund, Štefan a Ladislav Bohuš boli povýšený do stavu baróna. Pri dokazovaní svojho šľachtictva sa však odvolávajú na svoj pôvod z Liptovských Beharoviec. Z "rodinnej kolísky", Liptovskej stolici sa časom jednotlivý členovia rodu odsťahovali a roztratili po svete. Dnes žije okrem nástupníckych štátov bývalého Uhorska mnoho Bohušovcov v Poľsku, Česku, USA a iných krajinách.^[1][2]

Popis erbu

V modrom štíte na pažiti hlava bradatého rytiera otvorenou prilbou na hlave, na ktorej je zlatá prilbová koruna s klenotom – roztvorenými čiernymi krídlami, spomedzi ktorých vyrastá obrnené rameno držiace zlatú trúbku; na štíte turnajová prilba vpravo s modro-zlatými, vľavo s červeno-striebornými prikrývadlami, na prilbe prilbová koruna s klenotom – rastúcim rytierom v pravej ruke so sokolom s červenými remienkami, v ľavej s okrúhlym štítom prebodnutým čakanom.^[3]

Známi príslušníci rodu

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:^[2]

Beharovská (Behárfalva) vetva

Táto vetva je najstaršou súčasťou rodiny a prefix behár vyvinul do rôznych foriem.

Významní členovia vetvy:

• Andrej Bohuš (* ?  – † 1720), jezuitský profesor na univerzitách v Trnave a Záhrebe. Počas pôsobenia v Trnave napísal právnické dielo: Minerva laureatum sive placita politico-moralia e selectis auctoribus depromta.
• Juraj Bohuš (Senický) (* 1687 – † 1722), historik, geograf a pedagóg.
• Eugen Bohuš (* 1892 – † 1977), právnik, politik a novinár, zakladateľ Podtatranského múzea, vypracoval návrh na osamostatnenie Vysokých Tatier.
• Ivan Bohuš (* 1924), historik a spisovateľ. Jeho práce sa objavili vo viac ako 2200 slovenských, českých, poľských vedeckých časopisoch a boli preložené do viacerých jazykov.

Vetva Petöfi (Petöfalva)

Táto vetva patrila medzi významné evanjelické šľachtické rody v 16. až 19. storočí. Jej príslušníci sa usadili v malej obci Horná Peťová (niekedy len Peťová), ktorej názov používali až do 19. storočia aj ako prídomok v tvare de Felsö Petöfalva. Neskôr príslušníci tejto vetvy rodu pôsobili hlavne v Banskej Bystrici a jej okolí, v mestečku Radvaň a v blízkej obci Kráľová. Od prvej polovice 17. storočia boli Bohušovci spolu patrónmi evanjelickej farnosti a dobre fungujúcej farskej školy v Radvani, kde pôsobil a je pochovaný Andrej Sládkovič.

Vetva z Világoša (Világosfalva)

• Ján Bohuš (cca 18/19.storočie), župan Aradskej župy, veľvyslanec, V roku 1861 bol medzi účastníkmi Memoranda slovenského národa v Martine.

Referencie

1. ↑ Bohus család. (Bohusfalvi, pethőfalvi, s világosi). | Nagy Iván: Magyarország családai | Kézikönyvtár . www.arcanum.hu, . Dostupné online.
2. ↑ ^{a b} Veda - Občianske združenie veda.sk (www.veda.sk) . www.veda.sk, . Dostupné online.
3. ↑ Mortuárium Jána Bohussa,papier ručne maľovaný . Slovakiana, . Dostupné online.

Literatúra

• HÚŠČAVA, Alexander. Kolonizácia Liptova do konca XIV. storočia. V Bratislave : Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 1930. 102 s.
• RÁBIK,, V.. Vznik, počiatky a pôvod najstaršej liptovskej šľachty. Martin : , 1999. In: Genealogicko-heraldický hlas. S. 8 - 9.
• Bohuš z Liptovských Beharoviec. In: NOVÁK, Jozef; VÍTEK, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok II : Liptovská stolica : zemianske rody podľa Matiašovského zbierky erbov. Bratislava : Hajko & Hajková, 2004. 175 s. ISBN 80-88700-60-4. S. 15 – 16.

Pozri aj

• Behárovce
• Ivan Bohuš

Externé odkazy

• Bohušovci

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bohus család na maďarskej Wikipédii.