Balašovci
erb rodu Balašovcov
Krajina	Uhorské kráľovstvo, Rakúske cisárstvo
Tituly	župan, kráľovský prokurátor, kráľovský koniarnik, kráľovský dverník, diplomat, kapitán, dôstojník, komorník, kráľovský radca, kráľovský pohárnik, predseda Uhorskej komory, strážca koruny, plukovník barón gróf chorvátsky bán chorvátsko-dalmátsky bán rytier dračieho rádu rytier Zlatej ostrohy biskup
Zakladateľ	Synko
Rok založenia dynastie	13. storočie
Posledná hlava dynastie	Gabriel Balaša
Rok zániku dynastie	18. storočie
Štátna príslušnosť	uhorská

Balašovci (starším slovenským pravopisom: Balassovci; základný tvar: Balaša, starším slovenským pravopisom: Balassa, po maď. Balassa) bol uhorský šľachtický rod, ktorého najstarší známy predok bol Synko, otec Detrich doložený v listine v roku 1222 ako zvolenský župan. Pôvodné majetky rodu sa nachádzali vo zvolenskej, hontianskej a novohradskej župe, za vlády Ondreja II.^[1]

Dejiny rodu

Najstarším predkom je zvolenský župan Detrich, syn Synka (dol. 1222 – 1236). Detrich mal synov Mika, Mikuláša (manž. dcéra Lamberta) a Detricha. Miko bol šarišským a zvolenským županom (dol. 1239 – 1254) a z jeho potomstva vznikol rod Balassa.^[2] Kráľ Ondrej II. Mikovi udelil majetkyTepličku nad Váhom, Varín a Žilinu, ktorá potom pripadla Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Do vlastníctva získali opevnené hrady, ktoré mali na území Slovenska strategicky význam: Považskú Bystricu, Hričov, Starý hrad, Skalbiňu, Topoľčany a Plavecký hrad.^[3] Mikuláš (dol. 1233 – 1246) bol dedom magistra Donča († 1345). Mikov syn magister Mikuláš mal syna Blažeja (dol. 1364 – 1388, manž. Katarína Visont). Syn magister Mikuláš Balassi († 1436) bol hontianskym županom. V tomto období rod vlastnil rozsiahle majetky v Zvolenskej, Liptovskej a Oravskej stolici. Z jeho detí vynikli krupinský kapitán Ladislav († 1476) a novohradský župan Žigmund (1470 – 77). Ladislavov syn František bol chorvátsko – slavónskym bánom. V 16. storočí príslušníci rodu získali množstvo funkcií a obrovský vplyv na dianie v Uhorsku. Ferdinand I. menoval 24.4.1533 Melchiora za hontianskeho a Žigmunda (manž. Barbora Fanchy) za boršodského župana. Bratom Žigmundovi, Melchiorovi a Baltazárovi v roku 1540 daroval boršodský Diósgyőr (Diosgewr), sabolčské a tolnianske majetky. Pred rokom 1550 zrejme Ján získal baronát, nakoľko sa v listinách uvádza ako „magnificus“. Ján v roku 1550 rozhojnil majetky o ďalších desať novohradských, dve hontianske a päť solnockých obcí. Melchior v roku 1551 zložil prísahu panovníkovi a ten ho menoval za skutočného radcu. V roku 1562 získal Melchior hradné panstvá Plaveč, Mukačevo a Tasnad s množstvom satmárskych obcí. V roku 1556 získal Ján päť gemerských obcí. Štefan získal po manželke Elene Zríny ohromné majetky v Nitrianskej stolici. V roku 1570 mu Maximilián II. donáciou udelil 27 nitrianskych obcí, čím sa rod stal jedným z najmajetnejších. Mnohí členovia rodu bojovali proti Turkom. V boji padol vojak a básnik Valentín (✳ 1554 Zvolen, † 1594). Ján bol kráľovským dvoranom a skutočným radcom (1575). Peter (manž. Magdaléna Pálffy) bol rytierom Zlatej ostrohy a hlavným komorníkom (1619). V roku 1620 získal panstvo Malacky. Františka menoval Ferdinand II. za hontianskeho župana (1635), neskôr aj za skutočného radcu (1647). Imrich bol pešť–piliš–šoltským županom (od 1655). Grófsky titul udelil Leopold I. 19.12.1664 rytierovi Zlatej ostrohy, hontianskemu županovi a kráľovskému radcovi Valentínovi (manž. Katarína Szunyogh de Budetin) za zásluhy v boji proti Turkom. Adam bol kapitánom hradu Modrý Kameň (1672). Pavol bol aradským prepoštom, šaštínskym archidiakonom, ostrihomským kanonikom, od 30.6.1690 titulárnym biskupom a skutočným kráľovským radcom (od 11.1690). Ďalšiu grófsku listinu bez miniatúry vydal Karol VI. 15.4.1721 vo Viedni Pavlovi s manželkou Katarínou Zichy a synom Adamom. Mária Terézia udelila 16.10.1772 vo Viedni grófsky titul Františkovi.

Známi príslušníci rodu

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:^[3][1]

• Detrich Balaša (13. storočie), najstarší známy predok, kráľovský prokurátor, zvolenský župan
• Bitter Balaša (†1290), hontianský župan
• Peter Balaša (†1290), brat Biettera, hontianský župan
• Detrich Balaša (13. storočie), zvolenský, bratislavsky a spišský župan, majiteľ hradu Skalbiňa
• Michal Balaša (13. storočie), abovský a zvolenský župan
• Mikuláš Balaša (13. storočie), syn Detricha, zvolenský župan
• Blažej Balaša (13. – 14. storočie), kráľovský koniarnik, hontiansky župan
• Demeter Balaša (13. – 14. storočie), magister, otec Mikuláš, bratislavský a zvolenský župan, bojoval v službách kráľa Onreja III.
• Ladislav Balaša (14. storočie), hontiansky župan, kráľovský dverník
• František Balaša (†1526), diplomat v Čechách a na Morave, chorvátsky bán, padol v bitke pri Moháči s kráľom Ladislavom II. Jagelovským
• Žigmund Balaša (†1559), získal ako súčasť panstva kláštor v Bzovíku (nechal vyhnať mníchov)
• Melchior Balaša (*1510 – †1558/66), hlavný kapitán uhorských vojsk, barón, lúpežný rytier, údajné vyznamenanie Dračieho rádu
• Imrich Balaša (†1550), prívrženec Jána Zapoľského, neskôr v službách Ferdinanda I., údajný rytier Dračieho rádu
• Ján Balaša (15. storočie), kapitán banských miest, najvyšší cisársky veliteľ Zadunajska, kapitán Zvolena
• Valentín Balaša (*1554 – †1594), básnik, dôstojník v Jágri, obchodník s vínom
• Štefan Balaša (16. storočie), majiteľ hradu Topoľčany a Plavec
• Andrej Balaša (16. – 17. storočie), kráľovský komorník, kurpinský kapitán, hontiansky župan
• Imrich Balaša (†1633), syn Andreja, jeho manželkou bola Judita Bošňáková z Veľkého Bielu
• Žigmund Balaša (†1623), syn Andreja, barón, cisársko-kráľovský komorník, oženil sa s Alžbetou Zborovskou z Poľska (na svadbe v Krakove sa zúčastnil poľský kráľ)
• Imrich Balaša (†1683), lúpežný rytier, hlavný kapitán, župan stolice Pešť-Piliš-Solt, údajný rytier Dračieho rádu
• Valetín Balaša (*1625 – †1684), manžel Kataríny Suňogovej (kvôli ktorej zabili Františka Forgáča), kráľovský radca, gróf, rytier Zlatej Ostrohy, krupinský kapitán, hontiansky župan
• Pavol Balaša st. (†1705), barón, profesor na Trnavskej univerzite, titulárny biskup
• Pavol Balaša ml. (†1770), gróf, gemerský župan, kráľovský pohárnik
• František Balaša (*1731 – †1807), gróf, predseda Uhorskej komory, strážca koruny, chorvátsko-dalmátsky bán
• Adam Balaša (17. – 18. storočie), barón, plukovník, prívrženec Imricha Tököliho
• Gabriel Balaša (18. storočie), posledný vlastník hradu Bystrica na Považí, manželka grófka Peréniová

Erb rodu

V červenom štíte je čierna zubria hlava so zlatou zbrojou, pri nozdrách sú zlatá hviezda a strieborný polmesiac. Zelený korunovaný drak okolo štítu poukazuje na Žigmundov Dračí rád, neskôr ho kládli do štítu. Klenotom je čierna orlica s mečom v pravom pazúre a strieborným šípom v ľavom. Prikrývadlá sú zlato-čierne po oboch stranách. Grófsky erb z roku 1664 je červený s hlavou zubra obtočenou drakom. V klenote čierna korunovaná orlica s mečom v pravom pazúre a šípom v ľavom. Prikrývadlá sú čierno-zlaté po oboch stranách. Grófsky erb z roku 1721 je obohatený o zlatú hviezdu medzi rohmi a polmesiac pod ňou. Grófsky erb z roku 1772 sa líši iniciálami MT v hviezde a šíp má červené letky. Na štíte je perlová (počet 9) korunka. Pečate sa často líšia poradím nebeských znamení. Na pečati generálneho vikára Ostrihomskej kapituly Pavla z roku 1688 je namiesto klenotu biskupská mitra a berla. V roku 1681 gemerský archidiakon Pavol použil pečať s oválnym štítom. Pod býčou hlavou je zprava hviezda a zľava privrátený polmesiac. Okolo hlavy sú litery B(aro) L(iber) a medzi rohmi P(aulus) B(allassa). Štít je obtočený korunovaným drakom.^[2]

Galéria

• 

  Zvolenský zámok patril do 16. storočia do sústavy protitureckej obrany. Vyznamenal sa tu práve župan Ján Balaša

• 

  Na hrade v Liptovskom Hrádku pôsobil básnik Valentín Balaša

• 

  Žigmund Balaša mal vo vlastníctve hrad Bzovík v r. 1530 – 1567. Prebudovanie pôvodného kláštora na proti tureckú pevnosť

• 

  Kaštieľ v Orlovom roku 1616 vyhorel, v roku 1733 ho dal zreštaurovať Pavol Balaša

• 

  Epitaf Melchiora Balašu z kostola v Slošnici

• 

  Považský hrad (hrad Bystrica) nad obcou Považské Podhradie

• 

  Kaštieľ Burg, nachádza niekoľko metrov pod Považským hradom v Považskom Podhradí

Referencie

1. ↑ ^{a b} Balašovci . Encyclopaedia Beliana, . Dostupné online.
2. ↑ ^{a b} PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I. 1. vyd. Bratislava : JUDr. M. Trstenský vl.n., 2019. ISBN 9788057011941.
3. ↑ ^{a b} MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1.. vyd. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 12 - 13.

Literatúra

• Balašovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 554-555.
• PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I. 1. vyd. Bratislava : JUDr. Mikuláš Trstenský vlastným nákladom, 2019. 1010 s. ISBN 978-80-570-1194-1. S. 546.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Balašovci

Pozri aj

• Valentín Balaša

Externé odkazy

• Uhorské šľachtické rody