A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
vŕba oštepovitolistá | |
Vŕba oštepovitolistá. | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
L. | |
Synonymá | |
vŕba šípová, vŕba šípovitá[1] | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Vŕba oštepovitolistá (Salix hastata) je kerovitý druh z rodu vŕba, kde je zaradený do podrodu Vetrix.
Výskyt
Je to vŕba, ktorá má miesto svojho výskytu v severnej Eurázii a na severe amerického kontinentu. V boreálnom páse sa vyskytuje takmer súvisle, v miernom pásme len v horských oblastiach kde jednotlivé populácie rastú izolovane.
V Ázii rastie od severných oblastí Sibíri po Severné Kaukazsko, zasahuje do Kazachstanu, Mongolska, severnej Číny vrátane Ďalekého východu. V Severnej Amerike rastie na Aljaške, na západe a hlavne na severozápade Kanady a v hornatých oblastiach severozápadu USA. V Európe má takmer súvislý areál výskytu v Škandinávii a na severozápade Ruska. Ostrovčekovitovo rastie takmer v celom zvyšku Európy, kde už má iba reliktný charakter. Rastie väčšinou v tundrách a v zatápaných oblastiach blízko vodných tokov a nádrží.
Najčastejšie rastie na svetlých miestach pozdĺž potokov, okolo pramenísk a na horských až subalpínskych vlhkých lúkach, vlhkých sutiach, väčšinou na zásaditých podkladoch.[2][3]
Opis
Táto dvojdomá drevina vytvára vzhľadné kry vysoké 0,5 až 2 m, ktoré majú kmene do priemeru 3 cm so stúpajúcimi vetvami. Holé letokruhy sú niekedy lesklé, žltej farby, listové puky na nich vyrastajúce sú 4 až 7 mm dlhé. listy so stopkami dlhými do 3 mm majú dobre vyvinuté pravidelné zubaté prílistky. Eliptická listová čepeľ, na báze zaokrúhlené až srdcovitá, býva dlhá od 3,5 do 4,5 cm a široká 1,5 až 2 cm, po okrajoch je jemne pílovitá. Na líci má zelenú farbu, na rube je o niečo svetlejšia, úplne holá a má výraznú jemnú sieťovitú žilnatinu. Listy začínajú žltnúť už koncom augusta. Kôra obsahuje až 11 % tanínu, listy slúžia v severských oblastiach ako potrava sobom.
Súkvetie jednopohlavných kvetov, jahňád, je valcovité a má krátku stopku na ktorej vyrastá niekoľko malých listov. Samčie kvety v jahňadách dlhých až 5 cm obsahujú dve voľné tyčinky, dlhé až 7 mm, ktoré majú holé nitky so zlatožltými, neskôr hnedými peľnicami. Samičie kvety v jahňadách, s dĺžkou až 6 cm, majú holý stopkatý semenník s 12 až 22 vajíčkami, zreteľnú čnelku a von zakrivenú dvojlaločnú bliznu. V kvetoch je po jednej zhrubnutej nektárovej žliazke. Kvetné listene s dlhými, kučeravými chlpmi sú ružovkastej farby až svetlo hnedé. Kvitne tesne pred rašením listov v júni až júli. Opeľované sú lietajúcim hmyzom. Plody sú zelené alebo hnedé holé toboľky, dlhé takmer 7 mm, s mnohými semenami s krátkou dobou klíčivosti. Chromozómové číslo: 2n = 38.[2][3][4][5][6]
Taxonómia
Na rozdelenie druhu na poddruhy sú rozdielne názory. Napríklad podľa[2][7][8] sa druh delí na tri poddruhy:
- (Salix hastata L. subsp. hastata) – vŕba oštepovitolistá pravá
- (Salix hastata L. subsp. vegeta) Andersson – vŕba oštepovitolistá svieža
- (Salix hastata L. subsp. subintegrifolia (Flod.) Flod.
Podľa tohto rozčlenenia sa normálny poddruh hastata vyskytuje takmer v celom areáli výskytu tohto druhu, najbližšie vo Vnútorných Západných Karpatoch. Poddruh vegeta rastie len v južnej Škandinávii a v izolovaných populáciách v horách Strednej Európy, t. j. aj v Česko-Slovensku. Tretí poddruh subintegrifolia má domov v Škandinávii.
Hybridizácia
Vŕba oštepovitolistá, podobne ako mnoho ďalších druhov vŕb, je náchylná ku kríženiu s inými druhmi. V podmienkach v akých rastie na Slovensku sa kríži s vŕbou sliezskou, s ktorou vytvára hybrid Salix × chlorophana schopný sa ďalej rozmnožovať.[2]
Referencie
- ↑ HRONEŠ, Michal. BioLib.cz: Vrba hrotolistá . Ondřej Zicha, BioLib.cz, rev. 2011-02-14, . Dostupné online.
- ↑ a b c d BRANDOVÁ, Blanka. DP: Hybridizace horských druhů vrb na příkladu vrby hrotolisté… . Univerzita Palackého, PřF, Katedra botaniky, Olomouc, rev. 2010-05-07, . Dostupné online.
- ↑ a b Univerzita Palackého, PřF, Katedra botaniky, Olomouc, rev. 2011-04-27, . Dostupné tiež na: .
- ↑ Šablóna:Citácia elektronického dokumentu mica.cz/salix-hastata/
- ↑ DVOŘÁK, Václav. Dendrologie.cz: Salix . P. Horáček a J. Mencl, rev. 2006-12-31, . hastata Dostupné online. Dostupné tiež na: .
- ↑ Flora of North America: Salix hastata . Missouri Botanical Garden, St. Louis, MO & Harvard University Herbaria, Cambridge, MA, USA, . Dostupné online. (Anglicky)
- ↑ Flora Europaea: Salix hastata . Royal Botanic Garden, Edinburg, UK, . Dostupné online. (Anglicky)
- ↑ ANDERBERG, Arne. Den virtuella floran: Salix hastata . Naturhistoriska riksmuseet, Stockholm, SE, rev. 2008-07-08, . Dostupné online. (Anglicky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vŕba oštepovitolistá
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vrba hrotolistá na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk