Bičíkovce

Bičíkovce alebo staršie bičíkavce (lat. Flagellata, Mastigophora) bol v starších systémoch taxón (trieda, podkmeň a pod.) prvokov, ktorý zahŕňal jednobunkovce, ktoré majú aspoň jeden bičík a používajú ho na pohyb alebo prisúvanie potravy.

Charakteristika

Výživa je autotrofná aj heterotrofná, niekedy zmiešaná.

Heterotrofné jedince nemajú plastidy, hlavná pohybová organela je jeden alebo viac bičíkov. Nachádzajú sa prakticky všade, vrátane tiel mnohobunkových organizmov.

Jednobunkové telo má vretenovitý tvar, ktorý však nie je celkom stály. Niekedy sa predlžuje, inokedy sa skracuje takmer až do guľôčky. No vždy sa na ňom možno rozlíšiť predný a zadný koniec. Na prednom konci tela pozorujeme vláknitý bičík. Bičík je ústrojček (organela) pohybu.

Bičíkovce sa rozmnožujú delením. Telo sa rozštiepi po dĺžke na dve polovice, ktoré sa osamostatnia. Okrem nepohlavného rozmnožovania, stretávame sa tu teda aj s pohlavným rozmnožovaním. Veľká zárodočná bunka (makrogaméta) je samičia bunka – vajíčko, drobné bunky oplodňovacie (mikrogaméty) sú samčie bunky – spermie (spermatozoidy).

Príklady systémov

V. Franc (2005), Biopedia (2008) ^[1]1">upraviť | upraviť zdroj

podkmeň bičíkovce (Mastigophora):

• trieda rastlinobičíkovce / rastlinné bičíkovce (Phytomastigophorea)
  • rad panciernatky/obrnenky/(?)obrnenkotvaré/(?) panciernatkotvaré (Dinoflagellida)
  • rad euglény/euglénotvaré/červenoočká (Euglenida)
  • rad váľače/váľačotvaré/bičíkaté zelené riasy (Volvocida)
  • rad kryptomonády/(?)kryptomonádotvaré/kryptomonádky (Cryptomonadida)
  • rad bičíkaté žltohnedé riasy (Chrysomonadida)
  • rad bičíkaté žltozelené riasy (Heterochlorida)
  • rad zelenivky (Chloromonadida)
  • rad Prasinomonadida
  • rad Silicoflagellida
  • rad Coccolitophorida
  • rad Ebriida
• trieda živočíchobičíkovce / živočíšne bičíkovce (Zoomastigophorea)
  • rad bázobičíkovkotvaré (Kinetoplastida) - podrady bodonidy (Bodonina) a trypanozómy (Trypanosomanina)
  • rad retortamonádotvaré (Retortamonadida)
  • rad diplomonádotvaré/dvojbičíkovce (Diplomonadida)
  • rad mnohobičíkovkotvaré (Parabasalia)- podrady trichomonády (Trichomonadida) a mnohobičíkovky (Hypermastigida)
  • rad golierikovkotvaré/golierikovce (Choanoflagellida)
  • rad proteromonádotvaré (Proteromonadida)
  • rad oxymonádotvaré (Oxymonadida)
  • rad chobotnavkotvaré (Bicosoecida)

Levine et al. (1980)^[2]upraviť | upraviť zdroj

podkmeň Mastigophora:

• trieda Phytomastigophorea
  • rad Dinoflagellida
  • rad Euglenida
  • rad Volvocida
  • rad Cryptomonadida
  • rad Chrysomonadida
  • rad Heterochlorida
  • rad Chloromonadida
  • rad Prymnesiida
  • rad Prasinomonadida
  • rad Silicoflagellida
• trieda Zoomastigophorea
  • rad Kinetoplastida
  • rad Retortamonadida
  • rad Diplomonadida
  • rad Trichomonadida
  • rad Choanoflagellida
  • rad Proteromonadida
  • rad Oxymonadida
  • rad Hypermastigida

O. Ferianc (1978)^[3]upraviť | upraviť zdroj

kmeň bičíkavce (Flagellata):

• rad málobičíkavce (Protomonadina)
• rad viacbičíkavce (Polymastigina)
• rad mnohobičíkavce (Hypermastigina)
• rad panôžkavce (Rhizomastigina)

Kratochvíl et al. 1954 ^[4] má rovnaký systém, ibaže sú bičíkavce klasifikované ako trieda a pridáva ešte 5. rad opalinky/opalíny/opaliny (Opalinida).

Referencieupraviť | upraviť zdroj