Aargau

	Aargau
	(čítaj Árgau)
	Kantón
Vlajka	Symbol
Štát	Švajčiarsko
Najväčšie mesto	Wettingen
Súradnice	47°5′S 8°00′V / 47,083°S 8,000°V
Hlavné mesto	Aarau
Najvyšší bod	Geissfluegrat
- výška	908 m n. m.
Najnižší bod	Rýn pri Kaiseraugste
- výška	260 m n. m.
Rozloha	1 404,6 km² (140 460 ha)
Obyvateľstvo	600 040 (12/2009)
Hustota	427,2 obyv./km²
Vstup	1803
ISO 3166-2:CH	AG
Oficiálny jazyk	nemčina
Počet obcí	220
Počet okresov	11
	Poloha vo Švajčiarsku
	Mapa kantónu
	Obce kantónu
	Webová stránka: www.ag.ch
	Geografický portál

Súradnice: 47°5′S 8°00′V / 47,083°S 8,000°V

Aargau (- nemecky; fr. Argovie; tal. Argovia, romanši Argovia) je kantón na severe Švajčiarska. Hlavným mestom a správnym strediskom kantónu je Aarau.^[2]

Kantón je pomenovaný podľa rieky menom Aare, ktorá ním preteká. Počet obyvateľov je približne 600 000. Na severe susedí s Nemeckom, v minulosti bolí hranicou medzi územím Alemánie a Burgundska. Je jedným z najnížinatejších a zároveň najlesnatejších kantónov Švajčiarska.

Aargau je priemyselne vyspelý, s rozvinutým poľnohospodárstvom a hustou dopravnou sieťou.^[2]

Okresy

Kantón Aargau je rozdelený na 11 okresov:

Obec Birmenstorf

Referencie

↑ Bilanz der ständigen Wohnbevölkerung nach Kantonen, Bezirken und Gemeinden . Bundesamt für Statistik, . MS Excel. Dostupné online. (nemecky)
↑ ^a ^b Aargau. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 16.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aargau

Tento článok týkajúci sa geografie Švajčiarska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Bilanz der ständigen Wohnbevölkerung nach Kantonen, Bezirken und Gemeinden . Bundesamt für Statistik, . MS Excel. Dostupné online. (nemecky)

[EB-2] Aargau. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 16.

[1]

[2]