Dubna

	Dubna
	mesto
	Dubna
Vlajka	Erb
	Oficiálny názov: Дубна
Štát	Rusko
Federálny okruh	Centrálny federálny okruh
Oblasť	Moskovská oblasť
Nadmorská výška	125 m n. m.
Súradnice	56°45′00″S 37°09′00″V / 56,75000°S 37,15000°V
Rozloha	70,44 km² (7 044 ha)
Obyvateľstvo	70 651 (2010)
Hustota	1 003 obyv./km²
Založenie	1956
- Štatút mesta od	1956
Časové pásmo	UTC +4
Tel. predvoľba	+749621
Automobilový kód	50, 90, 150, 190
	Poloha Dubny v Rusku.
	Wikimedia Commons: Dubna
	Webová stránka: naukograd-dubna.ru
	Geografický portál

Súradnice: 56°45′00″S 37°09′00″V / 56,75000°S 37,15000°V

Dubna (rus. Дубна) je mesto v Moskovskej oblasti v Rusku.

Bola založená v 1. polovici 20. storočia, štatút mesta získala v roku 1956. Žije tu asi 60 tisíc obyvateľov. Mestom preteká najdlhšia rieka Európy Volga.

Nachádza sa tu Spojený ústav jadrového výskumu v Dubne, medzinárodné výskumné centrum jadrovej fyziky, jedna z najväčších vedeckých inštitúcií v Rusku. Členom ústavu je v súčasnosti aj Slovensko^[1]. Sídlo tu má aj spoločnosť MKB Raduga, špecializovaná na vývoj raketových systémov, vďaka tomu sa mestu niekedy hovorí „ruské Silicon Valley“.^{[chýba zdroj}

V Dubne bolo syntetizované lawrencium, paralelne s jeho syntézou v Berkeley.^[2] Podľa Dubny je pomenovaný chemický prvok dubnium.

Referencie

↑ Spojený ústav jadrového výskumu
↑ Encyclopedia of Physical Science an Technology. Ed. Robert A. Meyers. 3. vyd. : Elsevier, 2001. 18 zv. (15453 s.) ISBN 978-0-12-227410-7. Kapitola Actinide Elements, s. 211-236. (po anglicky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dubna

Tento článok týkajúci sa geografie Ruska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Spojený ústav jadrového výskumu

[Encyclopedia_of_Physical_Science_an_Technology-2] Encyclopedia of Physical Science an Technology. Ed. Robert A. Meyers. 3. vyd. : Elsevier, 2001. 18 zv. (15453 s.) ISBN 978-0-12-227410-7. Kapitola Actinide Elements, s. 211-236. (po anglicky)

[1]

[2]