Odroda viniča (hroznorodého) (iné názvy: sorta viniča (hroznorodého), kultivar viniča (hroznorodého)) je kultivar druhu vinič hroznorodý.

Vinič hroznorodý (Vitis vinifera) a najmä jeho pôvodný voľne rastúci poddruh vinič hroznorodý lesný (Vitis vinifera subsp. sylvestris) vykazuje veľkú heterozygotnosť, vďaka ktorej v priebehu posledných 3 000 rokov vznikli tisíce kultivarov (staršie a v dnešných právnych predpisoch nazývaných: odrody) viniča hroznorodého. Najmä v minulosti vznikali predovšetkým samovoľným krížením, v súčasnosti však prevláda šľachtenie.

Opisu a identifikácii kultivar viniča hroznorodého sa venuje ampelografia.

Triedenie odrôd viniča hroznorodého

Odrody viniča hroznorodého je možné triediť podľa mnohých kritérií.

Do geograficko-ekologických skupín

Najčastejšie sa odrody triedia podľa miesta vzniku do takzvaných geograficko-ekologických skupín (lat. proles) orientalis, occidentalis a pontica. Podrobnosti pozri v článku vinič hroznorodý.

Podľa použitia

Podľa použitia sa odrody viniča hroznorodého delia na:

• muštové odrody: Tieto sú určené predovšetkým pre výrobu muštu a vína. Mávajú skôr menšie bobule a je u nich kladený dôraz na vysoký obsah aromatických látok, obsah cukru a pokiaľ je možné aj na odolnosť voči hubovým chorobám a cudzopasníkom.Muštové odrody sa ďalej delia na:
  • odrody určené na výrobu bielych vín (biele, tokajské a modré odrody)
  • odrody určené na výrobu červených vín (modré odrody).
• stolové odrody: Tieto sú určené na priamu konzumáciu. Majú obvykle veľké strapce a veľké sladké bobule s pevnou dužninou. Nie je u nich kladený príliš veľký dôraz na vysoký obsah aromatických látok v bobuliach a nie sú vhodné na výrobu vína.
• podnožové odrody: Tieto sa používajú ako podnože pre sadenice ostatných odrôd viniča hroznorodého, aby bola zaistená väčšia odolnosť sadeníc proti cudzopasníkom (najmä révokazu). U podnožových odrôd je preto najviac kladený dôraz na túto odolnosť, prispôsobenie sa konkrétnym pôdnym podmienkam a na vhodné predpoklady pre štepovanie. Kvalita a vlastnosti strapcov a bobúľ sú nepodstatné. Podnožové odrody bývajú obvykle potomkom viniča amerického (Vitis labrusca), ktorý často ani strapce netvorí.

Zoznam niektorých odrôd viniča hroznorodého

Vysvetlivky:

• Názov odrody je hlavný slovenský ampelografický názov odrody.
• Synonymá sú prípadné ďalšie označenia danej odrody. Zvyčajne ide o niektorý zahraničný názov (najčastejšie nemecký alebo francúzsky), alebo o pracovný názov používaný počas šľachtenia (napr. Mopr alebo Gm 322-58).
• Pôvod sa snaží vystihnúť spôsob vzniku a vek danej odrody. Uvedený rok treba brať orientačne, nakoľko šľachtenie prebieha spravidla dlhšiu dobu (napr. prof. Viliam Kraus uvádza, že u odrody Neronet trvalo šľachtenie a následné odrodové skúšanie pred zápisom do listiny registrovaných odrôd celých 31 rokov). Taktiež miesto nemusí byť celkom presné, pretože šľachtenie môže prebiehať na viacerých miestach (napr. u odrody Malverina) alebo môže na jednom mieste prebehnúť kríženie a na inom mieste výber vhodného semenáča (napr. u odrody Müller-Thurgau, kde prebehlo kríženie v Nemecku a výber semenáča vo Švajčiarsku).
• Tradičné oblasti pestovania sú oblasti, kde sa daná odroda zvyčajne pestuje.
• Zápis LRO označuje rok zápisu do slovenskej Listiny registrovaných odrôd.
• Červenou sú podfarbené pôvodné staré odrody, ktoré vznikli zvyčajne samovoľným krížením najneskôr v období neskorého stredoveku a stali sa základom pre vznik novších odrôd.

Muštové odrody pre výrobu bielych vín