Kľak
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Žarnovica
Región	Tekov
Nadmorská výška	618 m n. m.
Súradnice	48°35′05″S 18°38′32″V / 48,584722°S 18,642222°V / 48.584722; 18.642222
Rozloha	22,81 km² (2 281 ha) [1]
Obyvateľstvo	173 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	7,58 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1735
Starosta	Ľuboš Haring[3] (nezávislý)
PSČ	966 77 (pošta Ostrý Grúň)
ŠÚJ	516902
EČV (do r. 2022)	ZC
Tel. predvoľba	+421-45
Adresa obecného úradu	Kľak 9, 966 77 Ostrý Grúň
E-mailová adresa	obecklak@mail.t-com.sk
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kľak (Žarnovica District)
Webová stránka: klak.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Kľak je obec na Slovensku v okrese Žarnovica. Počas SNP sa stala obec miestom jedného z najbrutálnejších masakrov civilného obyvateľstva na území Slovenska, ktorý vykonala nacistická jednotka Edelweiss.

Polohopis

Kľak leží v pohorí Vtáčnik na plošine medzi dolinami potoka Kľak a Kláštorského potoka. Členitý povrch zalesneného katastra (bučiny) s dlhými dolinami a skalnými útvarmi tvoria pyroklastická pyroxenických a pyroxenicko-amfibolických andezitov. Priemerný ročný úhrn zrážok je 1 027 mm, priemerná ročná teplota okolo 5 °C. Má prevažne hnedé lesné pôdy. Od roku 1966 je tu na ploche 193,97 ha štátna prírodná rezervácia Vtáčnik.

Dejiny

Počas represálií, ktoré sa po potlačení SNP do hôr rozpútali, bola obec 21. januára 1945 vypálená. Zvláštna jednotka Abwehru Edelweiss a pomocný oddiel Heimatschutzu povraždil 84 obyvateľov obce (z ktorých bolo 36 detí) a vypálil všetkých 132 domov a hospodárskych stavieb. Viaceré obete boli zaživa upálené vo vlastných domoch. Nacisti obec pred zapálením vyrabovali, ostatných obyvateľov vyhnali z obce a postrieľali i všetok dobytok. Nie do počtu obetí, ale spôsobom vykonania išlo o jeden z najbrutálnejších vojnových zločinov spáchaných na Slovensku. V obci v roku 1952 bol postavený pamätník SNP. Autorom pamätníka je sochár Ladislav Majerský.^[4]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Terézie z Ávily, jednoloďová neskorobaroková stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1753. Kostol má hladké fasády, okná sú ukončené poloblúkom, veža má zvonovitú helmicu. V interiéri sa nachádza baroková krstiteľnica z polovice 18. storočia a kazateľnica z roku 1784.^[5]
• Súbor pamiatok súvisiacich s vypálením obce fašistami, ako Pomník obetí fašizmu, dielo J. Hučku z rokov 1966–1968^[6] a Pamätný dom obetí fašizmu (číslo 103).^[7]

• 

  Pamätník obetiam fašizmu

• 
• 

Turistika

Turistické trasy

• Kľak – Partizánska dolina – Ivanov salaš – Škurátka – Vtáčnik
• Ostrý Grúň – Klenová – Kláštorné vráta – Kláštorská skala – Vtáčnik
• Kľak – Ivanov salaš – Škurátka – Vodopád na Pokutskom potoku
• Kľak – Škurátka – Vtáčnik – Homôlka – Gronštolne – Prochot

Zaujímavosti okolia

• Les Škurátka na východnej strane Vtáčnika. Chránený areál s výmerou 2 ha. Ochrana porastu tvaru päťramennej hviezdy s rozpätím strán 50 m, vysadeným na počesť padlých vojakov pri príležitosti 20. výročia SNP.
• Kláštorská skala na južnom hrebeni Vtáčnika s výškou 1 279 m n. m. Najvýraznejšie skalné mesto vo Vtáčniku. Skupina skalných pilierov, prečnievajúcich vysoko nad okolitý terén.
• Ostrovica v blízkosti obce Kľak. Prírodná pamiatka s výmerov 4,44 ha. Ochrana skalných andezitových útvarov ako výrazného krajinárskeho prvku vulkanického reliéfu Vtáčnika. Skalné vyvýšeniny s kolmými stenami. Geologická zaujímavosť – valcovitý sopečný komín.
• Vodopád na Pokutskom potoku: prírodná pamiatka – najväčší vodopád v CHKO Ponitrie, nachádzajúci sa na pravostrannom prítoku Pokutského potoka. Vody potoka tečú sústavou vodorovne laminovaných doskovitých andezitov.

Občianska vybavenosť

V obci sa nachádza obchod, pohostinstvo Horec a kultúrny dom, v ktorom sa nachádza pamätná izba.

Ocenenia

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“^[8] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.^[9][10]

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kľak (okres Žarnovica)

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj – turistické atrakcie v obci

Literatúraupraviť | upraviť zdroj

• Regina Pinková – 21. január 1945 – najsmutnejší deň pre Kľak a Ostrý Grúň
• Mária Haringová – Spustošená dedina
• Miroslav Bielik a kol. – Kľakovská dolina
• Dejiny Slovenského národného povstania 1944; Encyklopédia odboja a SNP zv. 5, Nakladateľstvo Pravda 1984, str. 228

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.