Kiruna
mesto
Centrum mesta.
Erb
Štát	Švédsko
Provincia	Norrbotten
Historický región	Laponsko
Nadmorská výška	500 m n. m.
Súradnice	67°51′S 20°13′V / 67,850°S 20,217°V / 67.850; 20.217
Rozloha	16,5261 km² (1 653 ha)
Obyvateľstvo	18 154
Hustota	1 098,5 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
Poloha mesta v rámci Švédska
Mapa mesta
Wikimedia Commons: Kiruna
Webová stránka: http://www.kiruna.se
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Kiruna je mesto a samosprávna obec na severe Švédska, asi 150 km za polárnym kruhom. Je to najsevernejšie položené sídlo mestského typu a zároveň rozlohou najväčšie mesto vo Švédsku. Názov pochádza z lap. Giron, čo znamená vták (Belka). Tento vták je, spolu s alchymistyckým znakom železa, vyobrazený aj na znaku mesta (železo symbolizuje najdôležitejšie priemyselné odvetvie v Kirune – ťažbu železnej rudy).

História

Počiatky osídlenia v oblasti Kiruny sa datujú na obdobie po ústupe kontinentálneho ľadovca zo Škandinávie pred cca 6 000 rokmi. Oblasť dnešného centra mesta a jeho okolia boli riedko obývané Laponcami, ktorí mali poznatky o výskyte železných rúd v masívoch Kiirunavaary a Luossavaary. Začiatkom 17. storočia prebehla prvá menšia kolonizačná vlna, do oblasti pricházali osadníci, hlavne baníci z Malmbergetu, ležiaceho asi 80 km južnejšie. V roku 1736 oblasť zmapoval Anders Hacksell, pričom pomenoval vrchy Kiirunavaara a Luossavaara ako Fredriks berg a Berget Ulrika Eleonora na počesť kráľa Fredericka I. a jeho manželky Ulriky Eleonory.

19. storočie

Až do konca 19. storočia však ťažba nenadobudla väčší rozsah, hlavne pre zlú dostupnosť lokality, zlé povetrnostné podmienky a vysoký obsah fosforu v rude. V roku 1878 Briti Sidney Gilchrist Thomas a Percy Gilchrist zdokonalili proces bessmerovania použitím zásaditej výmurovky konvertora, čím sa dal z roztaveného železa odstrániť fosfor a železná ruda z Kiruny sa stala „kvalitnejšou“. Problémom však stále zostávala doprava, tažba prebiehala hlavne v letných mesiacoch a v zime bola ruda transportovaná na saniach.

V roku 1884 získala anglická spoločnosť The Northern of Europe Railway Company koncesiu na stavbu a prevádzku železnice spájajúcej prístavy Luleå vo Švédsku a Narvik v Nórsku. V roku 1888 bol dokončený úsek od Luley po Malmberget, ale spoločnosť približne v tom istom roku zbankrotovala.

V roku 1890 Robert Schoug založil spoločnosť LKAB (Luossavaara-Kiirunavaara Aktiebolag) na prevádzku bane v Kirune a o tri roky neskôr spoločnosť (už pod vedením Gustava Bromsa) odkúpila spoločnosť AGM (Aktiebolaget Gellivare Malmfält), ktorá prevádzkovala baňu v neďalekom Malmbergete. LKAB sa zasadzovala o predĺženie železnice cez Kirunu až po nórsky Narvik hlavne z dôvodu nezamŕzania prístavu v zimných mesiacoch (Narvik je totiž zohrievaný teplejšími vodami Golfského prúdu). Rozhodnutie o výstavbe bolo odhlasované v švédskom parlamente v roku 1898 a už v nasledujúcom roku bola pripojená Kiruna. Narvik s Luleou boli spojené v roku 1902 a trať bola slávnostne otvorená švédskym kráľom Oskarom II. 14. júla 1903.

Rozvoj obce

Dokončenie železničného spojenia bolo impulzom k masívnejšiemu osídľovaniu oblasti, obec bola oficiálne založená v roku 1900 a prvým správcom sa stal Hjalmar Lundbohm. Názov obce navrhol Gustaf Broms. Už v roku 1910 počet celoročných obyvateľov presiahol číslo 7 500.

Počas prvej svetovej vojny poklesla ťažba na historické minimum v krátkej histórii mesta a zvýšila sa až v roku 1920. V roku 1921 bola zahájená banská činnosť aj na masíve Luossavaara (ukončená bola v roku 1974). Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch zasiahla aj Kirunu, produkcia železnej rudy poklesla až o 70 %.

Druhá svetová vojna

Druhá svetová vojna znamenala pre Kirunu rozvoj, železná ruda hrala dôležitú úlohu v nemeckom vojenskom priemysle. Okrem železnej rudy však mali Nemci záujem aj o transport vojakov a materiálu po železnici z Luley do Narviku. Švédska vláda však takéto transporty odmietla (transitering av human karaktär, men ej underhåll till stridande trupp – tranzit humanitného charakteru, nie bojujúcich vojakov), no Nemecko argumentovalo tým, že v Nórsku sa skončili boje a vojaci tak vlastne nebojujú.

Švédsko už predtým (v marci 1940) zamietlo podobnú žiadosť zo strany Spojeného kráľovstva, nakoľko sa vláda obávala, že prítomnosť britských vojakov v Kirune by mohla vyprovokovať Nemecko k obsadeniu krajiny. Dokonca počas Nemeckej invázie do Nórska boli pri každom moste na trati postavené vojenské hliadky, pripravené vyhodiť ich do vzduchu, pokiaľ by došlo k invázii aj do Švédska.

Povojnové obdobie

Deformačné praskliny spôsobené banskou činnosťou.

Po skončení vojny, v roku 1948, získala Kiruna štatút mesta. Mesto začalo ekonomicky napredovať, začala sa aj rekonštrukcia centra. Viaceré budovy boli zbúrané a taktiež boli v tomto období postavené stavby stojace aj v súčasnosti. Od roku 1960 v meste funguje letisko pre civilnú dopravu. Produkcia železa sa zvyšovala, rekordným bol rok 1973 (24 miliónov ton vyťaženej rudy). So zvyšujúcou sa ťažbou narastal aj počet obyvateľov a v 70. rokoch 20. storočia prekročil hranicu 25 000 ľudí. Koncom 70. rokov však nastal pokles cien železnej rudy, došlo k zatváraniu baní a zvyšovaniu nezamestnanosti. Prakticky neexistujúca diverzifikácia priemyslu mala za následok migráciu a pokles obyvateľstva. Terajší počet obyvateľov je ustálený na čísle približne 20 000.

V súčasnosti je najväčším problémom mesta, hlavne jeho centrálnej časti, sadanie pôdy, ktoré je spôsobené poddolovaním centra. V roku 2004 bolo prijaté uznesenie o presunutí centra severnejšie, k jazeru Luossajävri. Celý presun by mal trvať približne jednu dekádu.

Geografia

Kiruna leží v Laponsku, historickej provincii na severe Švédska, 145 km severne od polárneho kruhu. Mesto leží neďaleko jazera Luossajärvi, severne od rieky Kalix a južne od rieky Torne. V blízkosti mesta sa nachádzajú vrchy Kiirunavaara a Luossavaara. Kiirunavaara je pravdepodobne najväčše teleso na svete tvorené železnou rudou a je intenzívne ťažené, Luossavaara je bývalá baňa, v súčasnosti sa jeho svahy využívajú na lyžovanie.

Mesto sa rozkladá na ploche 19 447 km², čo ho stavia na prvé miesto v krajine. Plocha mesta je však veľmi riedko obývaná a prakticky len centrum má charakter mestskej zástavby. Po reforme verejnej správy v 70. rokoch 20. storočia sa však termín mesto oficiálne prestal používať. Približne 26 % z plochy Kiruny zaberajú chránené územia, čo je 11 % z celkovej plochy chránených území Švédska. Východná časť územia je porastená borovicovými a smrekovými lesmi, západná má alpínsky vysokohorský ráz. Z Kiruny je dostupný aj najvyšší vrch Švédska – masív Kebnekaise (2 103 m).

Klíma

Veľká plocha územia Kiruny, ako aj rozdielny ráz krajiny generuje rozdiely v počasí a klíme, všeobecne však prevláda subarktické počasie. Centrálna časť mesta, nachádzajúca sa polárnym kruhom v nadmorskej výške asi 500 m máva priemerné zimné teploty pod -20 °C, Jukkasjärvi v údolí rieky Torne, nachádzajúce sa 20 km smerom na východ až -30 °C. Snehová pokrývka sa udrží od októbra až do mája (napr. v lyžiarskom stredisku Riksgränsen sa sezóna končí dokonca až na tretí júnový týždeň). Riksgränsen je taktiež lokalita sa najvyšším priemerným ročným úhrnom zrážok vo Švédsku, naproti tomu len 30 km vzdialený národný park Abisko je naopak miesto s najnižším priemerným úhrnom zrážok v krajine.

Doprava

Krajina v okolí cesty E 10.

Železničná trať Malmbanan.

Povrchová baňa na železnú rudu v Kirune.

Mesto leží na železničnej trati Malmbanan, ktorá spája Narvik a Luleu cez Kirunu. Trať bola postavená na prelome 19. a 20. storočia kvôli prevozu vyťaženej železnej rudy, v súčasnosti je však využívaná aj na osobnú dopravu. Z Narviku je vypravovaný InterCity vlak do Luley (s možným prestupom na linku do Štokholmu a Göteborgu) a na trati taktiež premávajú osobné vlaky vypravované z Kiruny na oba smery.

S okolitým svetom Kirunu spája aj medzinárodná cesta E 10, začínajúca sa na nórskych Lofotoch a končiaca v Lulee. Ďalšie cesty spájajú mesto s nedaľekými osadami Kurravaara a Nikkaluokta.

Letisko v Kirune sa nachádza 8 km od centra a prevádzkuje každodenné spojenie s hlavným mestom, či už priamo, alebo s medzipristátím v Luleå, resp. Umeå. V čase turistickej sezóny premáva medzi letiskom a centrom mesta autobusová linka.

Ekonomika

Priemysel

Najdôležitejším priemyselným odvetvím v Kirune je ťažba železnej rudy, aj keď v poslednej dobe sa začína rozvíjať turistický priemysel. Banskú činnosť prevádzkuje štátna ťažiarska spoločnosť LKAB už od 19. storočia (vtedy ešte ako súkromná firma).

Kiruna je tiež centrom vesmírneho výskumu Švédska. Sídli tu Švédsky inštitút vesmírnej fyziky (IRF), nachádza sa tu základňa Esrange, kde sa vypúšťajú meteorologické balóny a rakety.

Turizmus

Turizmus je dôležitou položkou príjmov mesta a okolia, ročne navštívi Kirunu približne 300 000 turistov. K častým aktivitám (nielen turistov ale aj domácich) patrí rybárčenie a lov. V letnej sezóne patrí k atrakciám výstup na najvyššiu horu Švédska Kebnekaise, rafting a kanoistika na riekach a návšteva národného parku Abisko.

V zime zasa návševníci využívajú služby lyžiarskych stredísk, svetovo známym objektom je Ľadový hotel, nachádzajúci sa v osade Jukkasjärvi neďaleko mesta. Bol postavený začiatkom 90. rokov 20. storočia. Ďalšími lákadlom je aj pozorovanie polárnej žiary a zimný festival s pretekmi sobov a výrobou ľadových sôch.

Z pamiatok treba spomenúť kostol v Kirune, postavený v neogotickom štýle v roku 1912, ktorý je jednou z najväčších drevených stavieb vo Švédsku.

Galéria

Známe osobnosti

• Hanna Öberg – biatlonistka
• Börje Salming – hokejový obranca

Partnerské mestá

• Narvik, Nórsko
• Archangeľsk, Rusko

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kiruna

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kiruna na anglickej Wikipédii.

Externé odkazy

• www.kiruna.se – oficiálna stránka mesta (po anglicky)