Ján II. Žigmund Zápoľský
uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda
Narodenie	7. júl 1540 Budín, Uhorsko
Úmrtie	14. marec 1571 (30 rokov) Alba Iulia, Uhorsko
Odkazy
Commons	Ján II. Žigmund Zápoľský
Biografický portál

Rodový erb

Ján II. Žigmund Zápoľský (* 7. júl 1540, Budín, Uhorsko - † 14. marec 1571, Alba Iulia, Uhorsko, dnes Rumunsko) bol uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda, syn uhorského kráľa Jána Zápoľského a Izabely Jagelovskej, dcéry poľského kráľa Žigmunda I. Jagelovského.

Jeho nároky na kráľovskú korunu po otcovej smrti bránila matka a jej radca Juraj Utešenovič (predstavený pavlínskeho hláštora v Sajóláde v Maďarsku), ktorí dali Jána Žigmunda ako trojmesačného korunovať za uhorského kráľa.

Izabela spolu so synovými prívržencami viedli aj v nasledujúcich rokoch aktívny boj proti zákonitému kráľovi Ferdinandovi I. Izabela povolala na pomoc osmanských Turkov, ktorí donútili viedenský dvor v roku 1547 k ponižujúcemu prímeriu a rozdeleniu Uhorska na tri časti, z ktorých Sedmohradsko so Zátisím pripadli Jánovi Žigmundovi ako právoplatné vojvodstvo, vazalsky však závislé od Osmanskej ríše.

Ferdinand I. po upevnení svojej moci v krajine a krátkom zmocnení sa Sedmohradska donútil Izabelu s Jánom Žigmundom opustiť Uhorsko. V roku 1556 povolali sedmohradské stavy Jána Žigmunda z poľského exilu a po matkinej smrti (v r. 1559) sa ujal faktickej moci v Sedmohradsku. Jeho ďalšie snahy o získanie uhorskej koruny však boli bezúspešné a v roku 1570, rok pred svojou smrťou, sa ich definitívne vzdal. Jánom Žigmundom rod Zápoľskovcov vymrel.

Literatúra

• Kol. autorov, Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava, 1982
• BOTTO, Július: Utiešenič a posledný Zápoľovec Ján Žigmund. In: Slovenské pohľady, r. XXII, 1902, č. 8, s. 465 – 483 a č. 9, s. 513 – 533.