Chronológia starovekého Egypta je súčasťou periodizácie staroegyptských dejín, ktorá napomáha presnejšiemu určeniu postupnosti historických udalostí a období, napr. vymedzenie obdobia vlády panovníka, alebo určenie dátumu významnej udalosti. Konvenčná staroegyptská chronológia je výsledkom vedeckého konsenzu.

Vytvorenie spoľahlivej staroegyptskej chronológie je úloha, ktorá sa stále stretáva s množstvom problémov. Zatiaľ čo veľká väčšina egyptológov súhlasí s jej dnešným základným rozvrhom, v množstvách detailov sa rozchádza, väčšinou kvôli rôznorodosti existujúcich informácií o jednotlivých panovníkoch a udalostiach.^{[pozn 1]} Odchýlka rekonštrukcie staroegyptskej chronológie tak predstavuje pár rokov pre udalosti z Neskorej ríše, postupne sa zväčšuje na celú dekádu pre obdobie začiatku Novej ríše, viac než storočie pre historické deje zo začiatku Starej ríše a postupne do minulosti sa ešte zväčšuje. Na druhej strane datovanie je od roku 664 pred Kr., vďaka gréckym a rímskym prameňom, na rok presné.^[1][2]

Datovanie

Základným faktorom, s ktorým musí egyptológia pri zostavovaní chronológií rátať, je spôsob počítania a zaznamenávania časových udalostí, ktorý starí Egypťania používali. Pri svojich chronologických záznamoch nepoznali len jeden kalendárny systém a rovnako nepočítali dĺžku vlád panovníkov len jedným spôsobom. Nerozmýšľali v intencii pevného časového bodu, od ktorého by sa odvíjal absolútny kalendár, ako ho poznáme dnes. Nástup panovníka na trón bol novým začiatkom života spoločnosti a kalendáre sa v tomto duchu odvolávali na každý takýto začiatok. Toto počítanie času sa nazýva relatívne datovanie. Nemá pevný bod od ktorého by sa odvíjalo. Napr. pri prevode časových dát dĺžky panovania faraónov na absolútne datovanie musí chronológ prejsť celý zoznam vládcov, stanoviť dĺžku vlády každého z nich a doplniť čas každého interregna (medzivládia), príp. zohľadniť čas koregencií (spoluvlád).

Pri tomto procese vystupuje niekoľko typov problémov, ktoré ho komplikujú alebo dokonca znemožňujú:

• mechanické alebo iné poškodenie pravdepodobne kompletného zoznamu staroegyptských vládcov (napr. Turínsky zoznam kráľov), v takomto prípade sú informácie stratené;
• nejednotnosť informácií v opisoch toho istého zdrojového zoznamu (napr. zachované opisy výťahov z Manetónovej Aigyptiaky sa v mnohých prípadoch nestretávajú), tu sú informácie veľmi skreslené a nepresné;
• paralelná vláda dvoch alebo viacerých panovníkov, či už v rámci koregencie alebo v konkurenčných dynastiách, čo mení dĺžku panovania dynastie;
• rôzne spôsoby zápisu časových intervalov pomocou pravidelných udalostí, ktoré nie sú dnes známe alebo upresnené, čo skresľuje alebo mení dĺžku vlády panovníka alebo moment udalosti;
• konflikt s výkladom pomocou Biblie, ktorý bol vypuklý hlavne pred polovicou 19. storočia, pri ktorom sa čísla zachované v opisoch Manetóna vysvetľovali pomocou:
  • predpokladaného biblického veku stvorenej Zeme;
  • predpokladaného dátumu biblickej Potopy.

Klasické metódy datovania

Bližšie informácie v článkoch: Staroegyptské kráľovské zoznamy a Aigyptiaka

Jedným z hlavných prameňov informácií k rekonštrukcii staroegyptských dejín sú rôzne dobové záznamy. Dnes poznáme z nich len malý zlomok. Z počiatku staroegyptských dejín to boli malé tabuľky, na ktorých bol zobrazený panovník a jeho výnimočný čin, alebo oslavné palety a obradné palice, kde je možno nájsť meno panovníka, príp. určitý (hlavne symbolický) popis udalosti. Najprv to boli záznamy na trvácnych materiáloch ako kameň alebo slonovina, neskôr aj pramene na papyruse. Tieto zdroje je však treba brať s určitou mierou obozretnosti, pretože dnes nie je možné určiť, či určitý záznam bol vytvorený pre oslavný alebo len dokumentárny účel, od čoho zavisí miera skreslenia informácie.^[3]

Jestvujú rôzne druhy klasických chronologických prameňov, na ktorých dnes egyptológia stavia svoje konvenčné datovanie. Na prvom mieste je to Manetónova chronológia z Aigyptiaky, ktorá sa zachovala len vo forme výpiskov z výťahov, potom sú to ďalšie zoznamy kráľov, datované záznamy z astronomických pozorovaní, ďalšie písomné a umelecké pamiatky, ktoré obsahujú chronologické informácie, nasledujú genealogické informácie a komparácie so súdobými cudzokrajnými prameňmi^[3].

Pre skoré dejiny Egypta je dôležitá Palermská doska, ktorá pochádza z 5. dynastie a pokrýva svojimi záznamami o panovníkoch a ďalších udalostiach čas od Ranodynastického obdobia až po obdobie panovania legendárnych a mýtických vládcov. Neskoré obdobie dejín s nedostatkom prameňov dopĺňa pseudoprorocký dokument Démotická kronika z raného obdobia panovania Ptolemaiovcov, v ktorej sa nachádzajú informácie o historických okolnostiach 28.–30. dynastie.^[4] Turinský papyrus je najrozsiahlejším a relatívne presným prameňom vládcov Egypta z 13. storočia pred Kr. Siaha od Druhého prechodného obdobia, cez prvého panovníka zjednotenej ríše Meniho, až končí v čase panovania mýtických kráľov. Uvádza dĺžku vlády každého panovníka a dynastické delenie.^[5] Medzi ďalšie významné chronologické pramene patria zoznamy kráľov z chrámov, ktoré boli súčasťou rôznych rituálnych interiérových dekorácií, ako napr. Sakkársky zoznam, ktorý bol súčasťou výzdoby hrobky, alebo Karnacký či dva Abydoské zoznamy z kultovej výzdobe chrámov.

Chronologické zhody

Užitočnou metódou, ktorou si egyptológia pomáha pri riešení týchto nezrovnalostí, je hľadanie chronologických zhôd (synchronizmov). Počas posledných desaťročí sa našlo niekoľko takýchto udalostí, ktoré sú datované v dvoch nezávislých starovekých textoch, alebo je možné im priradiť absolútny dátum v našom modernom kalendári, samozrejme s rôznou mierou spoľahlivosti. Niektoré typy synchronizmov sú:

• Časové zhody s inou chronológiou: Najdôležitejšie synchronizmy sú s asýrskymi a babylonskými záznamami, potom s chetitskými, staropalestínskymi a nakoniec gréckymi chronológiami. Najstarší takýto časový konflikt máme z amarnského obdobia. V Amarne sa našla časť archívu diplomatickej korešpondencie Amenhotepa III. a Achnatona, v ktorom je uchovaná diplomatická komunikácia s rôznych blízkovýchodnými vládcami.

• Časové zhody s nápismi vzťahujúcimi sa k pohrebom Apidov: Kultové pohreby posvätných býkov Apidov sa datujú od obdobia začiatku panovania Amenhotepa III. až po ptolemaiovské obdobie. V záznamoch sa však vyskytuje medzera medzi vládami Ramesseho XI. a 23. rokom panovania Osorkona II. Rekonštrukciu chronológie sťažuje aj nedôsledná dokumentácia nálezov v Serapeu.

• Astronomické zhody: Najznámejším je tzv. sotický cyklus a vďaka nemu mohol Richard A. Parker stanoviť časovú postupnosť 12. dynastie v absolútnej presnosti.^[6] Bohužiaľ, stále viac novších výskumov spochybňuje túto istotu a samotné používanie sotického cyklu pri datovaní. Výsledkom je, že odborníci prestávajú postupne pokladať tento astronomický jav za použiteľný pre chronológiu.^[7] Napr. Donald B. Redford vo svojej rekonštrukcii konca 18. dynastie skoro úplne ignoruje chronológiu vytvorenú pomocou sotického cyklu a radšej sa spolieha na synchronizmy medzi egyptskými a asýrskymi záznamami, a iné astronomické pozorovania.^{[8][pozn 2]}

Moderné metódy datovania

Bližšie informácie v článkoch: Relatívne datovanie, Postupné datovanie a Rádiometrické datovanie

Postupom času, ako narastá poznanie staroegyptských dejín a objem informácii o nich, je stále viac jasné, že pre skutočný historický príbeh nie sú tak dôležité krátkodobé, relatívne nezávislé udalosti, ale postupné prelínanie sa a striedanie dlhodobejších vplyvov a procesov v spoločnosti, ktoré dokonca nemuseli prebiehať v rovnakom momente rovnakou rýchlosťou na všetkých miestach krajiny. Okrem toho dnes vieme, že kultúrna spätosť jednotlivých staroegyptských regiónov a sídiel nílskeho údolia, delty a blízkych oáz bola oveľa väčšia ako sa pôvodne predpokladalo, podľa čoho má súčasná egyptológia možnosť revidovať pohľad napr. na cudzorodé prvky a vplyvy počas dejín, a ich schopnosť rozrúšať a meniť pôvodnú štruktúru staroegyptskej spoločnosti. Na tomto mieste však už tradičný systém chronológie (založenom na Manetónovi) stráca možnosť absorpcie takéhoto druhu poznatkov.^[9]

Moderná egyptológia používa tri základné metódy datovania a nimi dopĺňa staršie poznatky spôsobom, ktorý nebol skôr možný:^[9]

• relatívna metóda určuje relatívne poradie minulých udalostí bez potreby určenia ich absolutného veku, napr. stratigrafia pri archeologických výskumoch;
• postupná metóda (angl. sequence dating), ktorú vytvoril britský archeológ William Matthew Flinders Petrie pre relatívne časové radenie nálezov keramiky s ohľadom na lokálnu nálezovú situáciu, dnes sa však používa aj pre iné artefakty;
• rádiometrická metóda, napr. uhlíková metóda C14 pre organické pozostatky. Archeologické nálezy pozostatkov organizmov obsahujú určité množstvo rádioaktívneho izotopu uhlíka ¹⁴C, ktoré sa po ich smrti začína zmenšovať, keďže ustalo jeho doplňovanie potravou. Izotop uhlíka sa časom rozpadá na izotop dusíka ¹⁴N a beta časticu. V praxi to znamená, že čím je organický pozostatok starší, tým má menší podiel izotopu ¹⁴C vo svojej materiálovej štruktúre. Pri presnom meraní sa musia hodnoty kalibrovať kvôli rozdielnemu rozpadu izotopov v rôznych druhoch organických materiálov.^[10]

Konvenčná chronológia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Konvenčná chronológia starovekého Egypta

Aj napriek množstvu dohadov a nepresností základný časový rozvrh konvenčnej chronológie posledných sto rokov moc nekolísal. Je to možné vidieť na porovnaní datovania časových období staroegyptských dynastií dvoch egyptológov – Jamesa Henryho Breasteda a Iana Shawa. Prvý rozvrh bol publikovaný začiatkom 20. storočia roku 1906, druhý ku koncu, v roku 2000 (všetky roky sú pred Kr.):^[11]

Všetky rozdiely sa dajú vysvetliť narastajúcim poznaním problematiky staroegyptskej chronológie a dejín vôbec. Breasted napr. zaradil medzi panovníkov 12. dynastie meno, ktoré až nasledujúci výskum označil za reálne neexistujúcu postavu. Rovnako Breadsted veril, že všetky dynastia išli postupne za sebou. Dnes egyptológia vie, že niektoré vládli v jednom časovom období na rôznych miestach ríše. Najdôležitejšou zmenou je, že dynastie z obdoba Starej ríše sú dnes posunuté o približne tristo rokov bližšie k súčasnosti.

Alternatívne chronológie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Alternatívne chronológie starovekého Egypta

Dnes jestvuje niekoľko navrhnutých alternatív ku všeobecne uznávanej konvenčnej chronológii:

• revidovaná chronológia Immanuela Velikovského, ktoré uverejnil vo svojej sérii Ages in Chaos series;
• chronológia Donovana Courvilleho opísaná v diele The Exodus Problem and Its Ramifications;
• Glasgowská chronológia vytvorená členmi Velikovského Spoločnosti pre interdisciplinárne štúdia v roku 1978;
• chronológia Petra Jamesa a jeho stúpencov, ktorá je podaná v diele Centuries of Darkness;
• tzv. nová chronológia Davida Rohla, niekdajší riaditeľ Ústavu pre štúdium interdisciplinárnych vied, ktorú popísal vo svojom diele Test of Time series.

Poznámky

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Egyptian chronology na anglickej Wikipédii.

Pozri aj

• Dejiny starovekého Egypta
• Zoznam vládcov starovekého Egypta
• Chronológia starovekého Blízkeho východu
• Biblická chronológia
• Metodológia datovania v archeológii

Literatúra

• Baines, John; Malek, Jaromír (2000), Cultural Atlas of Ancient Egypt, New York, NY: Facts on File Publications, ISBN 9780871963345 
• Brestead, James Henry (2001), Ancient Records of Egypt, 1, University of Illinois Press, ISBN 9780252069901 
• Hornung, Erik; Krauss, Rolf; Warburton, David A., edi. (2006), Ancient Egyptian Chronology: Handbook of Oriental Studies, Leiden-Boston: Brill Academic Publishers, ISBN 978-9004113855 
• O’Mara, Patrick (2003), „Censorinus, the Sothic Cycle, and calendar year one in ancient Egypt: the Epistological problem“, Journal of Near Eastern studies (62) 
• Parker, Richard A. (1950), „Excursus C: The Twelfth dynasty“, The Calendars of ancient Egypt, Chicago: University Press 
• Redford, Donald B. (1967), „The Dates of the End of the 18th Dynasty“, History and Chronology of the Eighteenth dynasty of Egypt: Seven studies, Toronto: University Press 
• Renfrew, Colin (1979), Before Civilization, Cambridge University Press, ISBN 0521296439 
• Shaw, Ian, ed. (2003), Oxford History of Ancient Egypt, Oxford University Press, ISBN 9780192804587 
• Spence, Kate (2000), „Ancient Egyptian chronology and the astronomical orientation of pyramids“, Nature (408) 
• Wilkinson, Toby (2008), Dictionary of Ancient Egypt, London: Thames & Hudson, ISBN 9780500203965