A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
José Martí | |
kubánsky revolucionár, básnik a novinár | |
Rod. meno | José Julián Martí y Pérez |
---|---|
Narodenie | 28. január 1853 Havana, Kuba |
Úmrtie | 19. máj 1895 (42 rokov) Dos Ríos, Kuba |
Národnosť | kubánska |
Známy vďaka | kubánskej vojne za nezávislosť |
Alma mater | University of Zaragoza |
Profesia | básnik, novinár |
Manželka | Carmen Zayas Bazán |
Deti | José Francisco Martí |
Podpis | |
Odkazy | |
Webstránka | josemarti.cu |
Projekt Guttenberg | José Martí (plné texty diel autora) |
Commons | José Martí |
José Julián Martí y Pérez (* 28. január 1853, Havana, Kuba – † 19. máj 1895, Dos Ríos, Kuba) bol kubánsky revolucionár, básnik a novinár. Medzi ľuďmi sa stal symbolom slobody a kubánskej nezávislosti. Ovplyvnil vznik kubánskej revolúcie iniciovanou o niekoľko desaťročí neskôr Fidelom Castrom a Che Guevarom.[1][2]
Životopis
Martí sa narodil 28. januára 1853. Prvé vzdelanie získal v rodnej Havane. Vo vzdelávaní ho podporovali najmä krstní rodičia, vďaka ktorým sa dostal na strednú školu pre chlapcov, a miestny učiteľ, ktorý v ňom vzbudil jeho vášeň pre poéziu.[3] Ako 15-ročný vydal svoje prvé básne a o rok nato založil noviny La Patria Libre (Slobodná vlasť). Počas desaťročnej vojny sympatizoval s bojovníkmi za nezávislosť, za čo bol odsúdený na 6 mesiacov nútených prác a v roku 1871 deportovaný do Španielska. V Španielsku pokračoval na univerzitách v Madride a Zaragoze, kde v roku 1874 získal diplomy z občianskeho práva, filozofie a literatúry. Popri štúdiu si privyrábal ako súkromný učiteľ.[3]
Krátky čas pôsobil aj vo Francúzsku a Anglicku, odkiaľ v roku 1875 odišiel do Mexika. Práve tam sa stretol s Carmen Zayas Bazánovou, svojou budúcou ženou.[4] Zúčastnil sa tiež diskusného fóra organizovaného združením Liceo Hidalgo a popri reformačných nápadoch Benita Juáreza prezentoval aj on niektoré zo svojich myšlienok, ktoré neskôr rozšíril. V roku 1876 sa presunul do Guatemaly, kde začal pracovať ako učiteľ literatúry na Central Teacher Training College. Do rodnej Havany sa vrátil o dva roky nato. Najprv pokračoval v práci učiteľa, neskôr sa zamestnal v právnickej firme. V novembri 1878 sa mu narodil jeho jediný syn, José Francisco.[4] Kvôli jeho politickej aktivite bol opätovne zatknutý a deportovaný do Španielska. V roku 1880 odcestoval do New Yorku a nasledujúci rok do Venezuely. Tam vyučoval francúzštinu a literatúru na Colegio de Santa María. Popisovali ho ako človeka, ktorý vedel zaujať svojho poslucháča.[3] Založil tiež časopis Revista Venezolana, ktorému stihli vyjsť len dve čísla predtým, než bol diktátorom Antoniom Guzmánom Blancom vyhnaný späť do New Yorku za jeho prehnané politické zmýšľanie o slobode.[3] [5]
Práve v New Yorku strávil väčšinu svojho života. Začal tu aktívne pracovať na nezávislosti Kuby písaním esejí a článkov do novín a vydávaním básní. V Latinskej Amerike sa stal známym skrze svoj vlastný stĺpec v novinách La Nación (Národ), ktoré vychádzali v Buenos Aires, a Opinión Nacional (Názor národa) z Caracasu. Pre deti vydával zábavno-náučný časopis La edad de oro (Zlatý vek). Bol tiež v kontakte s Máximom Gómezom a Antoniom Maceom - vedúcimi vojsk počas desaťročnej vojny.[4]
V 1892 bol jedným zo zakladajúcich členov Partido Revolucionario Cubano (Kubánska revolučná strana) a jej prvým zástupcom (špa. delegado). V tom čase začal s plánovaním vojny za nezávislosť. Trval na tom, aby vojna bola krátka (chcel sa vyhnúť prípadnej intervencii zo strany USA) a vedená republikánskym duchom (a teda zabrániť vojenskej diktatúre).[6] 31. januára 1895 vyplával s ďalšími krajanmi z New Yorku. V marci, počas zastávky v Dominikánskej republike, sformuloval známy dokument Manifiesto de Montecristi. Celá akcia začala 11. apríla 1895. Martí zomrel v boji pri Dos Ríos o mesiac neskôr a to 19. mája.
Referencie
- ↑ Sivičeková, Jana 2015, s. 45–46
- ↑ López, Alfred J. 2006, s. 12
- ↑ a b c d Nassif, Ricardo 1994, The Teacher
- ↑ a b c "José Martí – Biografía"
- ↑ "José Julián Martí – CUBAN PATRIOT"
- ↑ "José Martí 1853-1895"
Bibliografia
- Sivičeková, Jana (2015), Kubánska revolúcia, Bratislava: VEDA
- López, Alfred J. (2006), José Martí and the Future of Cuban Nationalisms, Gainesville: University Press of Florida
- Nassif, Ricardo (1994), JOSE MARTÍ (1853–95), Paris: UNESCO:International Bureau of Education, http://www.ibe.unesco.org/sites/default/files/martie.PDF
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému José Martí
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk