A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Barlaam a Joazaf je anonymný byzantský duchovný román[2] / legendová poviedka[3] či hagiografické dielo[4]. Príbeh patril medzi najpopulárnejšie diela stredoveku. Bol preložený do mnohých jazykov, vrátane latinčiny, cirkevnej slovančiny, arménčiny, etiópčiny či starej češtiny (Barlaam a Josafat). Zachovalo sa okolo 140 stredovekých manuskriptov s románom, mnohé z nich sú bohato zdobené. Najranejšie pochádzajú zrejme z 10. storočia.[2][5][6] Existovala tiež moslimská a židovská verzia príbehu.[7]
Podkladom príbehu bola legenda o Buddhovi a kresťanské motívy. Dielo bolo veľmi obľúbené aj v samotnej Byzancii. Cisár Ján VI. Kantakuzénos a niekoľkí srbskí Nemanjićovci dokonca po vstupe do kláštora prijali po hlavnom hrdinovi meno Joazaf.[1] Barlaam a Joazaf sú Pravoslávnou cirkvou uctievaní ako svätí, ich sviatok pripadá na 2./19. novembra.[4] Ceasarom Baroniom[8] boli tiež zapísaní do Rímskeho martyrológia (27. novembra). Vincent z Beauvais, v trinástom storočí uviedol príbeh vo svojom diele Speculum Historiale. V skrátenej podobe sa nachádza aj v Zlatej legende Jakuba z Voragine. Existovali aj básnické a dramatické spracovanie príbehu.[7][9]
Mená
- slovenské: Barlaam a Joazaf[2], Barlaam a Jozafat[2][10], Barlaam a Jozafát[11][12], Barlaam a Joasaf[13]
- lat. Barlaam et Josaphat[14]
- gr. (Βίος) Βαρλαάμ καί Ιωάσαφ – (Bios) Barlaam kai Ióasaf - starogréčtina / (Vios) Varlaam ke Ioasaf - novogréčtina[15]
- per.: Belawhar o Búdásaf[16]
Pôvod a autorstvo
Nie je úplne zrejmé ako sa legenda o Buddhovi dostala do Byzancie. Rovnako je stále sporné aj autorstvo gréckeho (byzantského) diela. Podľa jednej teórie bola prepracovaná legenda preložená do arabčiny/perzštiny a následne možno v manichejskom prostredí do gruzínčiny (tzv. Balavariani). Z gruzínčiny mala byť (možno) Euthymiom Athonitom preložená do gréčtiny. Iný (tradičný) názor autorstvo pripisoval gréckemu svätému Jánovi Damaskému. Kým niektoré zdroje túto tézu výslovne odmietajú[7], iné ju považujú za celkom spoľahlivú[4]. Vo viacerých manuskriptoch sa zase spomína meno mnícha Jána z palestínskeho Kláštora Mar Saba.[1][3][7][13]
Podľa toho, ktorá teória je pravdivá možno grécke dielo datovať do 7./8. storočia[2][6] po Kristovi (Ján Damaský/mních Ján) alebo do 10./11. storočia (Euthymios Athonita).[17] Grécke (byzantské) dielo obsahuje niekoľko nových elementov, ako napr. Aristidovu Apológiu. Starší z dvoch latinských prekladov vznikol pred rokom 1048.[8]
Dej
Dielo rozpráva o indickom princovi Joazafovi, ktorému astrológovia predpovedali, že sa obráti na kresťanskú vieru. Kráľ Abenner (Avenier/Avenir), aby tomu zabránil, a aby pred synom utajil utrpenie a bolesť ľudského života, vychováva princa v odlúčeného od sveta v paláci. Keď však princ jedného dňa spozná chorého starca, slepca a umierajúceho malomocného. Spoznal vďaka tomu choroby, starobu a smrť. Následne sa pod vplyvom zbožného mnícha Barlaama stal kresťanom. Vzdal sa trónu a neskôr obrátil na kresťanskú vieru i svojho otca. Opustil svet bohatých a stal sa pustovníkom. Zápletka deja umožnila autorovi diela vykresliť odlišnosti medzi pohanstvom a kresťanstvom.[1][2][3][5][17]
Referencie
- ↑ a b c d BARLAAM AND IOASAPH In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 256 – 257. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f Barlaam a Joazaf In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ a b c MINÁRIK, Jozef. Stredoveká literatúra svetová, česká, slovenská. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977. S. 66 – 67.
- ↑ a b c BARLAAM A JOSAFAT In: FARRUGIA, Edward G.; AMBROS, Pavel, ed. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 147 – 148.
- ↑ a b Barlaam a Joasaf In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 57.
- ↑ a b BARLAAM and JOSEPH, Life of In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 1:331. (po anglicky)
- ↑ a b c d BARLAAM A JOASAF In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 75. (po česky)
- ↑ a b Barlaam and Joasaph, Sts In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 158. (po anglicky)
- ↑ Barlaam and Josaphat In: Catholic Encyclopedia . www.newadvent.org, . Dostupné online.
- ↑ VÁROSS, Marián, a kol. Zo starších výtvarných dej́in Slovenska. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1965. S. 281.
- ↑ KRČMÉRY, Štefan. Dejiny literatúry slovenskej. Bratislava : Tatran, 1976. Dostupné online. S. 318.
- ↑ Biografické štúdie. Zväzok 5. Martin : Matica slovenská, 1974. S. 150.
- ↑ a b BARLAAM A JOASAF In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokresťanskej literatúry. Preklad Vojtech Mikula. Trnava : Dobrá kniha, 1994. 441 s. ISBN 80-7141-048-9. S. 87 – 88.
- ↑ REIFFENBERG, Frédéric Auguste Ferdinand Thomas de. Légende de Barlaam et de Josaphat. : Académie royale, 1842. Dostupné online. S. 5. (po francúzsky)
- ↑ Catalogue of the Greek manuscripts in the library of the monastery of Vatopedi on Mt. Athos. Cambridge : Harvard University Press, 1924. Dostupné online. S. 25. (po novogrécky (po 1453))
- ↑ Barlaam and Iosaph In: Encyclopaedia Iranica . iranicaonline.org, . Dostupné online.
- ↑ a b DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 83, 148 – 149.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk