Barlaam a Joazaf - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Barlaam a Joazaf
Joazaf v byzantskom manuskripte z 12. storočia. Manuskripty spravidla príbeh zobrazovali v byzantských reáliách, exotickosť v mnohých exemplároch dodávali akurát turbany.[1]
Prvá stránka románu Barlaam a Joazaf (Ms. 18017, Biblioteca Nacional de España)

Barlaam a Joazaf je anonymný byzantský duchovný román[2] / legendová poviedka[3] či hagiografické dielo[4]. Príbeh patril medzi najpopulárnejšie diela stredoveku. Bol preložený do mnohých jazykov, vrátane latinčiny, cirkevnej slovančiny, arménčiny, etiópčiny či starej češtiny (Barlaam a Josafat). Zachovalo sa okolo 140 stredovekých manuskriptov s románom, mnohé z nich sú bohato zdobené. Najranejšie pochádzajú zrejme z 10. storočia.[2][5][6] Existovala tiež moslimská a židovská verzia príbehu.[7]

Podkladom príbehu bola legenda o Buddhovi a kresťanské motívy. Dielo bolo veľmi obľúbené aj v samotnej Byzancii. Cisár Ján VI. Kantakuzénos a niekoľkí srbskí Nemanjićovci dokonca po vstupe do kláštora prijali po hlavnom hrdinovi meno Joazaf.[1] Barlaam a Joazaf sú Pravoslávnou cirkvou uctievaní ako svätí, ich sviatok pripadá na 2./19. novembra.[4] Ceasarom Baroniom[8] boli tiež zapísaní do Rímskeho martyrológia (27. novembra). Vincent z Beauvais, v trinástom storočí uviedol príbeh vo svojom diele Speculum Historiale. V skrátenej podobe sa nachádza aj v Zlatej legende Jakuba z Voragine. Existovali aj básnické a dramatické spracovanie príbehu.[7][9]

Mená

Pôvod a autorstvo

Nie je úplne zrejmé ako sa legenda o Buddhovi dostala do Byzancie. Rovnako je stále sporné aj autorstvo gréckeho (byzantského) diela. Podľa jednej teórie bola prepracovaná legenda preložená do arabčiny/perzštiny a následne možno v manichejskom prostredí do gruzínčiny (tzv. Balavariani). Z gruzínčiny mala byť (možno) Euthymiom Athonitom preložená do gréčtiny. Iný (tradičný) názor autorstvo pripisoval gréckemu svätému Jánovi Damaskému. Kým niektoré zdroje túto tézu výslovne odmietajú[7], iné ju považujú za celkom spoľahlivú[4]. Vo viacerých manuskriptoch sa zase spomína meno mnícha Jána z palestínskeho Kláštora Mar Saba.[1][3][7][13]

Podľa toho, ktorá teória je pravdivá možno grécke dielo datovať do 7./8. storočia[2][6] po Kristovi (Ján Damaský/mních Ján) alebo do 10./11. storočia (Euthymios Athonita).[17] Grécke (byzantské) dielo obsahuje niekoľko nových elementov, ako napr. Aristidovu Apológiu. Starší z dvoch latinských prekladov vznikol pred rokom 1048.[8]

Dej

Dielo rozpráva o indickom princovi Joazafovi, ktorému astrológovia predpovedali, že sa obráti na kresťanskú vieru. Kráľ Abenner (Avenier/Avenir), aby tomu zabránil, a aby pred synom utajil utrpenie a bolesť ľudského života, vychováva princa v odlúčeného od sveta v paláci. Keď však princ jedného dňa spozná chorého starca, slepca a umierajúceho malomocného. Spoznal vďaka tomu choroby, starobu a smrť. Následne sa pod vplyvom zbožného mnícha Barlaama stal kresťanom. Vzdal sa trónu a neskôr obrátil na kresťanskú vieru i svojho otca. Opustil svet bohatých a stal sa pustovníkom. Zápletka deja umožnila autorovi diela vykresliť odlišnosti medzi pohanstvom a kresťanstvom.[1][2][3][5][17]

Referencie

  1. a b c d BARLAAM AND IOASAPH In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 256 – 257. (po anglicky)
  2. a b c d e f Barlaam a Joazaf In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  3. a b c MINÁRIK, Jozef. Stredoveká literatúra svetová, česká, slovenská. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977. S. 66 – 67.
  4. a b c BARLAAM A JOSAFAT In: FARRUGIA, Edward G.; AMBROS, Pavel, ed. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 147 – 148.
  5. a b Barlaam a Joasaf In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 57.
  6. a b BARLAAM and JOSEPH, Life of In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 1:331. (po anglicky)
  7. a b c d BARLAAM A JOASAF In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 75. (po česky)
  8. a b Barlaam and Joasaph, Sts In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 158. (po anglicky)
  9. Barlaam and Josaphat In: Catholic Encyclopedia . www.newadvent.org, . Dostupné online.
  10. VÁROSS, Marián, a kol. Zo starších výtvarných dej́in Slovenska. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1965. S. 281.
  11. KRČMÉRY, Štefan. Dejiny literatúry slovenskej. Bratislava : Tatran, 1976. Dostupné online. S. 318.
  12. Biografické štúdie. Zväzok 5. Martin : Matica slovenská, 1974. S. 150.
  13. a b BARLAAM A JOASAF In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokresťanskej literatúry. Preklad Vojtech Mikula. Trnava : Dobrá kniha, 1994. 441 s. ISBN 80-7141-048-9. S. 87 – 88.
  14. REIFFENBERG, Frédéric Auguste Ferdinand Thomas de. Légende de Barlaam et de Josaphat.  : Académie royale, 1842. Dostupné online. S. 5. (po francúzsky)
  15. Catalogue of the Greek manuscripts in the library of the monastery of Vatopedi on Mt. Athos. Cambridge : Harvard University Press, 1924. Dostupné online. S. 25. (po novogrécky (po 1453))
  16. Barlaam and Iosaph In: Encyclopaedia Iranica . iranicaonline.org, . Dostupné online.
  17. a b DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 83, 148 – 149.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Barlaam a Joazaf





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk