Michaél Attaleiates

	Michaél Attaleiates
	spisovateľ, historik, právnik
Osobné informácie
Narodenie	1020 až 1030
Úmrtie	po 1085
Národnosť	grécka
Manželka	I. Irena ; II. Sofia
Deti	syn Theodóros
Dielo
Žánre	kronika
Obdobie	prechodné obdobie medzi Macedónskou dynastiou a Komnénovcami
Témy	dejiny Byzantskej ríše
Významné práce	História
Podpis
Odkazy
	Michaél Attaleiates; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Portál Byzantskej ríše; Historický portál; Biografický portál

Michaél Attaleiates (aj Attaliates^[1]; iné verzie mena Michaél: Michael, Michail, Michal, starogr. Μιχαήλ Ἀτταλειάτης; * medzi 1020 až 1030, Attália (?) – † po 1085) bol byzantský historik a právnik.

Životopis

Michal sa narodil do chudobnej málo významnej rodiny. Podľa mena je možné, že pochádzal z Attálie (dnes Antalya). Po dokončení štúdií sa stal advokátom a následne aj civilným a vojenským sudcom. Za jeho služby mu boli postupne udelené vysoké tituly patrikia a proedra a získal aj značný majetok, z ktorého okolo roku 1077 financoval založenie kláštora Krista Panoiktirmoona v hlavnom meste a chudobinca (xenodocheionu) v Rhaideste (dnešný Tekirdağ). Zakladacie listiny inštitúcií (nazývané Diataxis)^[2] sú považované za cenné pramene spoločenských (hospodárskych a kultúrnych) pomerov v Byzancii 11. storočia.^[3]

Dielo

História (Dejiny)

Nedokončený historický spis, v ktorom popisuje historický vývoj Byzantskej ríše od roku 1034 do roku 1080. Najväčšia časť diela sa venuje vláde Nikéfora III. Botaneiata, ktorému je dielo venované. Túto časť diela možno označiť i ako pangeriku - oslavnú chválu, hoci si stále zachováva istý uhol objektívnosti.^[3] Dielo obsahuje viacero popisov prírodných ale i spoločenských a kultúrnych javov.^[3] Jazykovo sa dielo blíži ku komnénovskému archaizujúcemu štýlu,^[4] namiesto Boha napríklad v istých okamihoch ako príčinu náhody, či šťastia spomína Tyché (Fortúnu).

právnická príručka Ponema Nomikon

Vznikla v roku 1072 pre cisára Michala VII. Popísal v nej vývoj rímskeho práva od republiky až po vydanie Bazilík.

Referencie

↑ Attaliates In: Catholic Encyclopedia . . Dostupné online.
↑ ATTALEAIATES, MICHAEL In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 229.
↑ ^a ^b ^c Attaleiates, Michael. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 53.
↑ DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 201.

Ďalšia literatúra

HUNGER, Herbert. Die hochsprachliche profane Literatur der Byzantiner. 1. Aufl. Zväzok 1. Philosophie, Rhetorik, Epistolographie, Geschichtsschreibung, Geographie. München : C. H. Beck'sche Verlagsbuchhandlung, 1978. 542 s. ISBN 3-406-01427-5. S. 382 – 389.

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Attaliates In: Catholic Encyclopedia . . Dostupné online.

[:1-2] ATTALEAIATES, MICHAEL In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 229.

[:0-3] Attaleiates, Michael. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 53.

[:3-4] DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 201.

[1]

[2]

[3]

[4]