A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ján III. Scholastikos | ||||||||
konštantínopolský patriarcha | ||||||||
Štát pôsobenia | Byzantská ríša | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Funkcie a tituly | ||||||||
konštantínopolský patriarcha | ||||||||
31. január 565 – 31. august 577 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Varianty mena | starogr. Ιωάννης Γ΄ Σχολαστικός | |||||||
Narodenie | asi 503 Sirmis, Sýria | |||||||
Úmrtie | 31. august 577 Konštantínopol | |||||||
Svätenia | ||||||||
Odkazy | ||||||||
Ján III. na catholic-hierarchy.org angl. | ||||||||
Ján III. Scholastikos (iné mená pozri pod Ióannes Scholastikos; starogr. Ιωάννης Γ΄ Σχολαστικός – Ióannes III. Scholastikos; * asi 503[1]/ okolo 510 – 515[2], Sirmis, Sýria – † 31. august 577, Konštantínopol) bol konštantínopolský patriarcha v rokoch 565 – 577. Prívlastok scholastikos získal preto, že bol pôvodne právnikom. Známa je jeho cirkevnoprávna zbierka Synagóge kanonón, ktorá neskôr poslúžila ako podklad pre starosloviensky nomokánon spísaný Metodom. Niekedy býva stotožňovaný s kronikárom Jánom Malalom, ale toto nebolo potvrdené.[1][3]
Životopis
Ján sa narodil v sýrskom meste Sirmis neďaleko Antiochie. Po štúdiách sa stal právnikom (scholastikom). Niekedy v rokoch 548/549 bol antiochijským patriarchom Domninom poslaný ako apokrisiarios do Konštantínopola. Krátko pred smrťou ho cisár Justinián I. ustanovil patriarchom v Konštantínopole, kde na poste vystriedal zosadeného Eustychia. Po Justiniánovej smrti Ján za cisára korunoval Justína II. Podľa Jána z Efezu bol odporcom monofyzitizmu (miafyzitizmu) a jeho príslušníkov tvrdo prenasledoval. Ján z Nikiu mu naopak prisudzuje dielo Mystagogia, ktoré bolo napísané v duchu jednej Kristovej podstaty.[3] Po jeho smrti v roku 577 sa partriarchom znovu stal Eustychios.[2]
Dielo
Neskorší patriarcha Fotios spomína, že Ján vytvoril katechetickú kázeň o Najsvätejšej Trojici (Sermo catecheticus)[4], ktorú neskôr vyvrátil Ján Filoponos. Ján z Nikiu mu prisudzuje aj knihu Mystagogia.[2][3] Toto dielo sa však nezachovalo alebo je možné, že šlo o spomínanú kázeň.[4] Jeho najznámejším a jediným zachovaným dielom je Zbierka o 50 tituloch (Synagóge kanonón, resp. celým názvom Synagógé kanonón eis pentékonta titlús durémené, Collectio quinquaginta titulorum či Synagoga L titulorum[4]), ktorá je najvýznamnejšou východnou cirkevnou právnickou zbierkou. Dielo bolo usporiadané podľa vzoru justiniánskych Digest a vzniklo zrejme ešte počas Jánovho pobytu v Sýrii. Obsahuje 85 apoštolských kánonov, kánony desiatich koncilov a 68 kánonov Bazila Veľkého. Neskôr k dielu vytvoril aj dodatok cirkevných zákonov vybraných z Justiniánových Noviel, ktoré dostali názov Zbierka o 87 kapitolách (Octoginta septem capitula Ióannis Scholastici, resp. Collectio octoginta septem capitulorum či Collectio LXXXVII capitulorum[4]). V 6. storočí boli obe zbierky spojené a neznámym autorom doplnené ako Nomokánon Jána Scholastika (Nomocanon quinquaginta titulorum Ióannis Scholastici). V 9. storočí podľa tejto zbierky vytvoril veľkomoravský arcibiskup Metod nový nomokánon pre Veľkú Moravu. Šlo však o nové, omnoho kratšie a praktickejšie dielo.[5] Jeho listy a dekréty sa nezachovali.[4]
Referencie
- ↑ a b Ioannes III. Scholastikos In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 220.
- ↑ a b c JOHN III Scholasticus In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 2:422 – 2:423. (po anglicky)
- ↑ a b c JOHN III SCHOLASTIKOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1047. (po anglicky)
- ↑ a b c d e Patrology: The Eastern Fathers from the Council of Chalcedon (451) to John of Damascus (750). Ed. Angelo di Berardino; preklad Adrian Walford. Cambridge : James Clarke & Company, 2006. (z talianskeho Patrologia: I Padri orientali (secoli V-VIII). ISBN 0227679792, 9780227679791. S. 110 – 111.
- ↑ VLADÁR, Vojtech. Dejiny cirkevného práva. Praha : Leges, 2017. ISBN 978-80-7502-238-7. S. 125 – 126, 202 – 203.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk