Ióannes Zonaras

	Ióannes Zonaras
	historik, teológ, právnik, mních
Osobné informácie
Narodenie	asi 1074
Úmrtie	po 1130
	ostrov Incir Ada (?)
Národnosť	grécka
Dielo
Žánre	kronika
Obdobie	Obdobie Komnenovcov a Angelovcov
Témy	dejiny Byzantskej ríše a sveta
Významné práce	Prehľad dejín (Epistomé historión)
Odkazy
	Ióannes Zonaras; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Portál Byzantskej ríše; Biografický portál

Ióannes Zonaras (iné mená:Ján Zonaras^[1], starogr. Ἰωάννης Ζωναρᾶς; * asi 1074 – † po 1130) bol vysoký byzantský úradník, kronikár, teológ, právnik a mních žijúci v 12. storočí. Jeho najvýznamnejším dielom je kronika Epitomé historión (Historická príručka^[2] alebo aj Prehľad dejín).^[3] Známou je aj jeho zbierka východného cirkevného práva označovaná podľa jeho mena ako Zinar.^[1]

O Zonarovej mladosti veľa nevieme. Za vlády cisára Alexia I. však na cisárskom dvore zastával dôležité úrady droungaria tes vigles (megas dux tes viglas) a protasekretis (prvý sekretár). Po smrti cisára Alexia I. v roku 1118 však odišiel žiť na odľahlý ostrov svätej Glykérie^[4] (dnešný Incir Ada), kde začal pracovať na svojom dejepisnom diele.

Dielo

Alexios IV., Alexios V. a Theodoros I. v ilustrovanom manuskripte Zonarovej kroniky (neskoršie dielo s dodatkami)

Epitomé historión (gr. Ἐπιτομὴ Ἱστοριῶν, Historická príručka^[2] alebo aj Prehľad dejín)^[3]

Dielo v 48 knihách popisuje dejiny sveta od jeho stvorenia do Zonarových čias (t.j. vlády Komnénovcov). V starších obdobiach vychádza z viacerých diel, z ktorých mnohé sa inak nezachovali.^[2] V staršom období vychádza mimo iné z Hérodota, Arriana, Plutarchu, či Starého zákona a raných kresťanských historikov. Ďalej napr. z diela Theofana Vyznávača, Juraja Hamartola. V novšom období najmä z diel Psella a Skylitza),^[4] ktorých poznatky systematizoval a pretriedil.^[3]

Narozdiel od jeho súdobej historičky Anny Komnény, dcéry cisára Alexia I. sa na vládu cisára Alexia I. pozerá kritickejšie. Jeho dielo bolo už v stredoveku preložené do srbčiny^[3]/slovanského liturgického jazyka^[4] a v renesancii dokonca do latinčiny.^[3]

Chronograficky na Zonara nadviazal Niketas Choniates.

komentár k zbierke cirkevného práva - tzv. Apoštolským nariadeniam (nazývané aj Zinar)^[1]
niekoľko hagiografií (napr. o svätej Eupraxii) a niekoľko homílií^[4]

Zonarovi boli pripočítavané i ďalšie diela, jeho autorstvo však nebolo spoľahlivo dokázané (napr. grécky lexikón nesúci jeho meno).

Referencie

↑ ^a ^b ^c VLADÁR, Vojtech. Dejiny cirkevného práva. 1. vyd. Praha : Leges, 2017. 605 s. ISBN 978-80-7502-238-7. S. 263.
↑ ^a ^b ^c DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 208 – 209.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Zonaras, Ioannes. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 519.
↑ ^a ^b ^c ^d ZONARAS, JOHN. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2229.

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:2-1] VLADÁR, Vojtech. Dejiny cirkevného práva. 1. vyd. Praha : Leges, 2017. 605 s. ISBN 978-80-7502-238-7. S. 263.

[:3-2] DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 208 – 209.

[:0-3] Zonaras, Ioannes. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 519.

[:1-4] ZONARAS, JOHN. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2229.

[1]

[2]

[3]

[4]