Štúry
Heterometrus spinifer
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva prvoústovce (Protostomia) Nadkmeň (superphylum) Panarthropoda Kmeň (phylum) článkonožce (Arthropoda) Oddelenie bezhryzadlovce (Amandibulata) Podkmeň (subphylum) klepietkavce (Chelicerata) Trieda (classis) pavúkovce (Arachnoidea) Rad (ordo) šťúry (Scorpionidea)
Vedecký názov
Scorpionidea C. L. Koch, 1837
Synonymá
Scorpionoidea
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Šťúry alebo škorpióny (Scorpionidea, Scorpionoidea) sú rad pavúkovcov. Šťúry sa prispôsobili životu na súši veľmi dávno, asi už v silúre (pred viac ako 400 miliónmi rokov), patria teda k najstarším suchozemským živočíchom.

Ich telo je pomerne veľké (2 – 16 cm), podlhovasté, zložené ešte z väčšieho počtu somitov. Hlavová časť má niekoľko párov ocelli a 2 páry dvojvetvových končatín – krátke chelicery a mohutné pedipalpy podobné račím klepetám, s ktorými však nie sú homologické. Bruško je segmentované, dvojdielne. Zadná zúžená časť sa ohýba nazad nad telo a končí sa pazúrikovitým bodcom (stilet) s jedovou žľazou. Na spodnej strane bruška sú 4 páry štrbinovitých stigiem, ktoré sú vyústením pľúcnych dutiniek. Vylučovacími orgánmi sú koxálne nefrídie.

Oplodnenie sa uskutočňuje spermatofórmi. Vývin je epiméria a častá je živorodosť (viviparia). Šťúry žijú najmä v teplých krajinách a sú to nočné živočíchy. Známych je vyše 1 200 druhov. V južnej Európe a na Balkáne je hojný Euscorpius italicus, okolo Stredozemného mora Buthus occitanicus. Pozoruhodná bola izolovaná populácia Euscorpius carpathicus pri Slapskej priehrade v stredných Čechách – severná hranica jeho areálu prebieha stredným Rumunskom; v tomto prípade šlo pravdepodobne o introdukciu teraristami. V súčasnosti sa tu druh už nevyskytuje. Bodnutie európskych druhov nie je pre zdravého človeka nebezpečné, výnimkou však môžu byť alergické osoby alebo malé deti. Niektoré tropické druhy sú však nebezpečné a vyskytli sa aj letálne prípady. Najväčším šťúrom je africký Pandinus imperator, dlhý až 18 cm. Napriek svojej veľkosti a hrozivému výzoru vôbec nie je nebezpečne jedovatý.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šťúry
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Šťúry

Externé odkazy

• PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.