Baptistérium ortodoxných
baptistérium
Štát	Taliansko
Región	Emilia-Romagna
Mesto	Ravenna
Náboženstvo	Kresťanstvo
- cirkev	Rímskokatolícka
- provincia	Ravennská
- arcidiecéza	Ravenna-Cervia
Adresa	Piazza Duomo, 1
- súradnice	44°24′56″S 12°11′43″V / 44,415622°S 12,195168°V / 44.415622; 12.195168
Ďalšie údaje
- počet veží	1
- počet kupol	1
Architekt	neznámy
Štýl	ranokresťanské umenie, byzantská architektúra, justiniánske umenie,
Materiál	červená tehla, kameň, malta, mozaika
Výstavba	5. storočie
- dokončenie	450
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Ranokresťanské pamiatky v Ravenne
Rok	1996 (#20)
Taliansko s vyznačenou polohou kostola
Poloha baptistéria v Ravenne
Wikimedia Commons: Baptistry of Neon (Ravenna)
Webová stránka: https://www.ravennamosaici.it/battistero-neoniano/
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Baptistérium ortodoxných^[1] alebo Neonovo baptistérium^[2] (tal. Battistero degli Ortodossi alebo Battistero Neoniano) je oktogonálne ranokresťanské baptistérium z 5. storočia v talianskom meste Ravenna. Ide o jeden z najvzácnejších príkladov ranokresťanskej architektúry. S výstavbou sa začalo okolo roku 400 ale podarilo sa ho dokončiť až koncom 5. storočia. Pôvodne bolo súčasťou baziliky, ktorá bola zbúraná v roku 1734. Ide o najstaršiu zachovanú stavbu v Ravenne, ktorá bolo čiastočne postavená na základoch rímskych kúpeľov. Nazýva sa tiež ako baptistérium ortodoxných, aby sa odlíšilo od Baptistéria ariánov postaveného na príkaz ostrogótskeho kráľa Teodoricha I. asi o 50 rokov neskôr. Výstavbu inicioval biskup Ursus na konci 4. storočia alebo na začiatku 5. storočia. Stavbu dokončil až biskup Neon na konci 5. storočia, kedy bola zhotovená mozaiková výzdoba baptistéria. Pôdorys má tvar osemuholníka a je postavený z tehál. Na prízemí je priestor rozšírený o štyri oblúkové niky, členené do dvoch radov oblúkov dvíhajúcich sa k veľkej kupole, ktorá bola dokončená v roku 450. Veľká stredová mozaika v kupole zobrazuje Kristov krst Jánom Krstiteľom v rieke Jordán. Stredovú mozaiku obkolesuje procesia dvanástich apoštolov v dvoch smeroch, končiac stretnutím svätého Petra so svätým Pavlom. Okolo procesii apoštolov sa nachádzajú architektonické scény, ktoré odkazujú na Sväté mesto. Tambur kupoly imituje galériu postáv obkolesujúci priestor baptistéria, každý výklenok obsahuje postavu svätca alebo proroka. V dolnej zóne sa nachádzajú scény z evanjelií. Podľa vyhodnotenia ICOMOS ide o najkvalitnejší a najúplnejší dochovaný príklad ranokresťanského baptistéria, ktorý zachováva plynulosť zobrazenia ľudskej postavy odvodenej z grécko-rímskeho umenia. Spolu s ďalšími ôsmimi pamiatkami v Ravenne bolo baptistérium zapísané do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO, v rámci lokality Ranokresťanské pamiatky v Ravenne.^[3][4][5][6]

História výstavby

Na príkaz ravennského biskupa Ursa sa začalo so stavebnými prácami v 5. storočí na základoch rímskych kúpeľov. Baptistérium bolo postavené na juhovýchod 1,5 metra severne od katedrály, ktoré bolo súčasťou súčasťou baziliky. Zničenú v roku 1734 za účelom postavenia dnešnej katedrály. Baptistérium bolo určite spojené s bazilikou prostredníctvom prstencovej chórovej ochodze a ďalších budov. Do dnešných dní sa nepodarilo archeológom a historikom túto hypotézu potvrdiť. Pri výstavbe boli znovu použité tehly z kúpeľov. Pôvodná úroveň stavby bola zhruba 3 metre pod dnešnou úrovňou terénu. Pôdorys má tvar osemuholníka. Výstavba baptistérií v tvare osemuholníka (ktorá je typická aj pre ambrosiánske baptistériá) nie je náhodná. Má estetický pôvod a symbolický odkaz stvorenia sveta za 7 dní a 8. deň symbolizuje vzkriesenie a večný život. Na prízemí je priestor rozšírený o štyri oblúkové niky, členené do dvoch radov oblúkov dvíhajúcich sa k veľkej kupole, ktorá bola dokončená v roku 450. Mnohí odborníci predpokladajú, že horná časť stien, ktoré sú zdobené slepou arkádou pozostávajúcou z dvoch dvoj klenbových panelov na každej strane, bola väčším doplnkom k múrom postaveným niekedy v 10. storočí alebo neskôr. Dôvodom bolo zvýšenie profilu stavby v čase, keď mohlo dôjsť k zasypaniu spodnej časti budovy. Ďalší odborníci tvrdia, že k prestavbe mohlo dôjsť v druhej polovici 15. storočia.^[7][8]

Baptistérium počas výstavby biskupom Ursom malo drevený strop a kamennú podlahu. Rozsiahlu prestavbu dokončil až biskup Neon na konci 5. storočia, kedy bola zhotovená mozaiková výzdoba. Výsledok jeho práce prežíva až do dnes. Kupola bola skonštruovaná z dvojitých dutých terakotových rúrok (tubi fittili) zasunutých jedna do druhej. Tie nahradili pravdepodobne bloky ľahkej pemzy aby sa vytvorila ešte ľahšia štruktúra kupoly. Vonkajšie steny oblúku sú hrubé iba 0,6 m, čo vysvetľuje obavy z hmotnosti kupoly. Murivo kupoly a jej podporné oblúky nie sú spojené s vonkajším plášťom z tehál, ale trhajú akoby vnútorný plášť so štruktúrou, ktorú držia vnútorné oblúky a stĺpy. V kupole sa nachádzajú presne nad oknami malé otvory, ktoré pravdepodobne slúžili na zavesenie olejových lámp v interiéri, keďže krstné obrady sa konali v noci.^[9][8] Nedávna diskusia o neobvykle veľkých rozmeroch okien baptistéria priniesla hypotézu o dennom využití baptistéria v 5. storočí. Historik Ivanovic však toto tvrdenie odmieta.^[10]

Na juhovýchodnej a západnej strane baptistéria sú viditeľné aj dve menšie okná zakomponované do slepého vlysu. Na severozápadnej strane môžeme vidieť mramorový reliéf zobrazujúci jazdca, o ktorom sa predpokladá, že je pozostatkom sarkofágu z druhej štvrtiny 3. storočia, ktorý bol pri stavbe vložený do konštrukcie. Budova je krytá škridlovou strechou s jednoduchým krížom na vrchu, ktorý nahradil starší bronzový kríž zo 7. storočia v roku 1963. Jediný dnešný vstup do krstiteľnice umožnený západnými dverami, ktoré sú ohraničené kamenným rámom zo 16. storočia.^[9][8]

Interiér a ostatné zariadenia baptistéria

Mozaiky

Pôvodná mozaiková výzdoba sa zachovala v celom vnútri baptistéria. Mala zdôrazniť osobitný význam sviatosti krstu pre veriacich. Byzantské mozaiky baptistéria nadväzujú na tradície umenia predchádzajúcich storočí. Sú rozdelené do troch cyklov: prvý cyklus sa nachádza v spodnej časti, druhý v strednej časti, kde sa nachádzajú reliéfy prorokov a tretí cyklus je mozaika kupoly. Celková mozaiková kompozícia súvisí s témou Nebeského Jeruzalema. Zdôrazňujú to koruny v rukách apoštolov na mozaike kupoly (symbolizujú, ako sa uvádza v knihe Zjavenia apoštola Jána, zasadnú na dvanásť trónov, aby súdili dvanásť kmeňov Izraela), štyri oltáre a štyri obrazy prázdneho trónu. Ústrednou scénou je krst Ježiša Krista v rieke Jordán. Okrem vyobrazeného nahého Ježiša, polonahého Jána Krstiteľa a človeka s uterákom v rukách. Stredovú mozaiku obkolesuje procesia dvanástich apoštolov v dvoch smeroch, končiac stretnutím svätého Petra so svätým Pavlom.^[11][12] Postavy apoštolov sú zobrazené v dynamickom pohybe, typovo ešte antické. Oblečenie pripomína tuniku rímskych patricijov. Postavy sú vykreslené realisticky a majú veľkú výpovednú silu. Proporcie sú pretiahnuté a majú monumentálny charakter. Využíva sa iba biela farba (symbolizuje svetlo Zeme) a zlatá farba (symbolizuje svetlo nebies). Početné symboly a atribúty umiestňujú každú postavu do veľmi prísnej hierarchie. Hlavnú rolu zohráva modré pozadie.^{[13][11][12][14]}

Kupola

Mozaikovú výzdobu kupoly možno rozdeliť do troch pásov. Dolný pás, tvorí súčasť základne a kupoly. Zdobia ho architektonické scény výklenkov, ktoré vytvárajú efekt striedania konkávnych a konvexných kriviek tzv. divadelné krídla. Tento motívy sa nachádzal v rímskom umení, napríklad už na freskách v Pompejách. V strede ôsmich centrálnych výklenkov sa nachádzajú štyri otvorené knihy, ktoré sa dajú ľahko identifikovať, ako štyri evanjeliá, pretože na stránkach týchto štyroch kníh sa nachádzajú texty, ako napríklad: EVANGELIVM SECVN MARCUM. Ďalej je sú tam zobrazené štyri prázdne tróny (hetimasia). Prázdne tróny pravdepodobne odkazujú na Kristov druhý príchod. Priestor výklenkov lemuje priestor s prázdnymi stoličkami, na ktorých budú sedieť spravodliví. Tieto architektonické scény odkazujú na Sväté mesto a šírenie kresťanskej náuky.^[15][14]

Stredné pásmo zobrazuje procesiu dvanástich apoštolov v dvoch smeroch na modrom pozadí. Končiac stretnutím svätého Petra so svätým Pavlom. Postavy majú stále pozoruhodnú plastickú konzistenciu a zmysel pre pohyb, čo svedčí o nepretržitom vzťahu s klasickým umením. Farby ich odevov sú striedajúca sa zlatá tunika a biele pálium s dvoma tmavými okrajmi (clavus/clavi). Ozdobné pruhy siahajú takmer po nohy. V rukách držia koruny tzv. neprekonateľnú korunu víťazstva (immarcescibilis gloriae corona). Tváre sú realistické a nadväzujú na model rímskeho portrétneho umenia (snahu po ideáli). Z horného kruhu visia biele závesy, ktoré pri pohľade zdola tvoria tvar koruny kvetu.^[15][16][14]

Tretie pásmo zobrazuje ústrednú mozaiku. V tomto centrálnom kruhu je na zlatom pozadí scéna Kristovho krstu v rieke Jordán. Ježiš je zobrazený s bradou a ponorený vo vodách rieky Jordán, zatiaľ čo Ján Krstiteľ po jeho pravej strane krstí Ježiša poliatím hlavy vodou z patény. Postava starca po Ježišovej ľavici je personifikácia rieky Jordán. Tieto personifikácie boli bežné v grécko-rímskom umení. Aj keď boli pohanského pôvodu, takéto personifikácie boli často kopírované ranými kresťanmi. Nad ním sa objavuje ikonografický helenisticky nápis IORDANN, zatiaľ čo nad Kristom je vyobrazená holubica symbol Ducha Svätého. Jedná sa o jedno z najstarších mozaikových vyobrazení Kristovho krstu. Tvár Ježiša Krista a Jána Krstiteľa sú trochu iné ako zvyšok mozaiky. Obe tváre boli v 18. storočí barokizované, takže centrálna časť scény so zreteľne viditeľnými obrysmi už nie je pôvodná. Tieto práce uskutočnil Felice Kibel rímsky umelec, ktorý pôsobil v Ravenne od 50. rokov 18. storočia až do svojej smrti. Jeho metódy obnovy by pravdepodobne nesplnili dnešné štandardy. Jánov kríž s drahokamami mohol byť v skutočnosti pastierskou palicou, ako je tomu napríklad v Baptistériu ariánov. Dosť možne je že Kristus bol na pôvodnej mozaike zobrazený ako mládenec bez brady. Obnovená bola aj Jánova ruka a je pravdepodobné, že pôvodne mal ruku na Kristovej hlave.^[15][16][14]

Tambur

Stredovú časť interiéru tvoria oblúky s oknami. Každý z nich je ešte rozdelený na tri menšie oblúky (slepé arkády). Predpokladá sa, že táto štruktúra je odvodená od architektúry rímskych scaenae frons. V stredovej časti sú umiestnené okná, zatiaľ čo dve bočné sú zdobené raz vyplnené štukovými edikulami (gipsoplastae) s polkruhovými alebo trojuholníkovými štítmi. Výplň edikúl tvorí šestnásť reliéfov stojacich postáv (prorokov). Štíty sú zdobené rastlinnými a zvieracími motívmi. Medzi nimi sú vložené ďalšie štukové reliéfy, oveľa menšieho rozsahu, predstavujúce buď dvojicu zvierat, alebo v štyroch prípadoch figurálne výjavy. Zatiaľ čo zvieratá, ktoré lemujú ústredné prvky, ako sú vázy alebo koše, sa väčšinou interpretujú iba ako dekoratívne motívy. Štyri figurálne výjavy, ako Kristus šliape na zvieratá, Traditio legis, Jonáš a veľryba a Daniel v jame levovej. Tieto výjavy boli identifikované v priamej súvislosti s krstnou liturgiou a jej predchádzajúcim katechetickým pokynom. Kostof objasňuje význam prvých dvoch spomenutých ako dogmatické znázornenie. Spája ich s procesom zrieknutia sa Diabla. Pokrstený tak mali čeliť nástrahám diabla. Scéna Traditio legis sa potom interpretuje ako doplnková k tejto scéne, potvrdzuje moc Cirkvi a zdôrazňuje tak výlučnosť komunity, do ktorej krstom vstupujú nový členovia.^[17] Folleti však poskytuje iné vysvetlenie, poukazujúc na to, že scéna Krista pošliapavajúceho zvieratá nie je vložená priamo do západnej osi baptistéria. Porušenie umiestnenia vysvetľuje v kontexte umývania nôh, čo bolo samo o sebe vnímané ako akýsi exorcizmus. Druhá scéna je potom spojená s motívom Traditio legis, ktorý bol súčasťou predkrstnej výučby katechumenov.^[18] Podobne ako postavy na nižšej úrovni, aj títo muži sú oblečení v tunikách a páliach. V rukách držia buď zvitky alebo knihy. Aj keď im chýba ďalšia identifikácia, boli takmer jednoznačne identifikovaní ako proroci. Materiál zďaleka nie je taký odolný ako mramor alebo kameň. Postavy sú veľmi plastické a pravdepodobne boli aj polychrómované.^[19] Katechéza sa opierala nielen o štyri evanjeliá, ale aj o texty prorokov Starého zákona, ktoré vysvetľovali prítomnosť týchto postáv. Na začiatku 20. storočia v rámci reštauračných prác boli postavy odstránené na základe domnienky neskorších úprav. Neskôr sa zistilo, že sa jednalo o pôvodné prvky z 5. storočia. Dnes sa tam nachádzajú reštaurované kópie. Nad oblúkmi sú znázornené ranokresťanské symboly, ako je vinič, pávy a ďalšie symboly.^[15][16][14]

Základňa

Spodná časť má tvar osemuholníka, kde osem stĺpov s korintskými a taliansko-byzantskými hlavicami držia oblúky základne. Priestor je naviac rozšírený o štyri oblúkové niky, jeden na každej strane. Priestor slepých arkád na každej jednej strane sú vyplnené technikou opus sectile, ktorá bola pravdepodobne tiež súčasťou pôvodnej výzdoby. Plocha je zložená z rôznych druhov kameňov usporiadaných do geometrických vzorov, od červeného porfýru a čadiča po zelený a africky mramor. Na archivoltách sú zobrazené štyri latinské nápisy, tri s odkazmi na pasáže z Biblie. Existujú ďalšie tri texty, z ktorých jeden je aj z Knihy žalmov. Ďalšie dva sú parafrázami pasáží v evanjeliách podľa Matúša a Jána. Text založený na Jánovi odkazuje na Ježiša, ktorý umýval nohy svojim učeníkom. Umývanie nôh biskupom bolo údajne súčasťou krstného rituálu, ktorý sa uskutočňoval okolo roku 400. Priestor medzi slepými arkádami vyplňujú zlaté listy rozvilin a akantových listov na modrom pozadí s ôsmimi stojacimi mužskými postavami nad ôsmimi stĺpmi. Postavy sú umiestnené do zlatého oválneho medailónu s plameňovými okrajmi, oblečené v bielej tunike alebo páliu a v rukách držia zvitky alebo knihy. Nedostatok ikonografických znakov, ktoré by umožňovali ich presnú identifikáciu, viedli väčšinu vedcov k ich interpretácii ako ďalších bližšie nešpecifikovaných prorokov. Nie je veľa známe o pôvodnej dlažbe, ani o obložení spodných múrov, ktoré sú teraz úplne stratené pod úrovňou terénu. Podľa vykopávok Lanciani a následných rekonštrukcií vykonaných v 19. storočí mohli byť úplne pokryté svetlým mramorom.^[15][9][14]

Ostatné zariadenie baptistéria

V baptistériu sa nachádza krstiteľnica ortogonálneho tvaru, pravdepodobne stredovekého pôvodu, zatiaľ čo pôvodné bolo podľa vykopávok Lancianiho kruhové (priemer asi 3,1 m) a zapustené do zeme, pravdepodobne pokryté mramorom a prístupné dvoma protiľahlými radmi stupňov. Krstiteľnica je vyrobená z mramorových a porfýrových dosiek a stĺpov, ktoré sú spojené kovovými sponami. Pulpit s krížom je súčasťou krstiteľnice. Nad krížom je obraz holubice, ktorý je samozrejme symbolom Ducha Svätého. Nápisy v krstiteľnici pochádzajú pravdepodobne zo 16. storočia. V baptistérium sa okrem iného vo výklenkoch nachádza kovový kríž, ktorý bol predtým na streche baptistéria a oltár.^[20]

Galéria

• 

  Baptistérium ortodoxných v roku 1901

• 

  Interiér baptistéria v roku 1901

• 

  Súčasný pohľad na baptistérium

• 

  Jediný dnešný vstup do baptistéria

• 

  Hlavný vstup do baptistéria

• 

  Detailu vstupu baptistéria

• 

  Reliéf jazdca

• 

  Oblúková nika s oltárom

• 

  Bohatá výzdoba oblúkovej niky technikou opus sectile

• 

  Ústredná scéna mozaiky kupoly je krst Ježiša Krista v rieke Jordán

• 

  Jeden zo štyroch prázdnych trónov druhého príchodu (hetimasia)

• 

  Stretnutie svätého Petra so svätým Pavlom a sprievod apoštolov pod ústrednou scénou mozaiky kupoly

• 

  Pravdepodobne prorok v zlatom medailóne medzi oblúkmi

• 

  Detail štukových edikúl (gipsoplastae) s polkruhovými alebo trojuholníkovými štítmi a reliéfmi prorokov

• 

  Kovový kríž zo strechy baptistéria

• 

  Pulpit krstiteľnice

• 

  Menšia kamenná krstiteľnica

• 

  Detail hlavice stĺpu

Referencie

1. ↑ CHÂTELET, Albert; GROSLIER, Bernard Philip; PÍTROVÁ, Lucie. Svetové dejiny umenia.  : HISTORIE DE L´ART, 1999. ISBN 2-03-509306-6. S. 251.
2. ↑ Lidé a země, zeměpisný a cestopisný měsíčník (Praha: Přírodovědecké vydavatelství), 1993, roč. 42, čís. 4, s. 47. ISSN 0024-2896.
3. ↑ LUKÁČOVÁ, Elena; ŠOLTÉSOVÁ, Danica; POHANIČOVÁ, Jana. Dejiny architektúry a umenia stredoveku. 1. vyd. Komárno : Vydavateľstvo KT, 2003. ISBN 80-8056-366-7. Kapitola 1. Architektúra kresťanskej antiky, s. 14.
4. ↑ Neonian Baptistery . The Byzantine Legacy, . Dostupné online. (po anglicky)
5. ↑ Early Christian Monuments of Ravenna . UNESCO World Heritage Centre, . Dostupné online. (po anglicky)
6. ↑ WEITZMANN, Kurt. Age of spirituality: late antique and early Christian art, third to seventh century. New York : Metropolitan Museum of Art, 1979. Ďalej len Weitzmann. ISBN 9780870991790. S. 588.
7. ↑ DELIYANNIS, Deborah Mauskopf. Ravenna in Late Antiquity. 1. vyd.  : Cambridge University Press, 2010. Ďalej len Deliyannis. ISBN 978-0-521-83672-2. S. 89 – 92.
8. ↑ ^{a b c} BUSTACCHINI, Gianfranco. Ravenna Mosaics, Monuments and Environment. 1. vyd. Ravenna : Cartolibreria Salbaroli, 1989. Ďalej len Bustacchini. ISBN 978-8871936468. S. 86.
9. ↑ ^{a b c} Deliyannis, str. 93 – 94
10. ↑ IVANOVICI, Vladimir. Luce renobatus. Mendrisio: Mondini, Mendrisio Academy Press, 2014, . S. 19 – 29. Speculations on the Placement and Importance of Lights in Ravenna’s Neonian Baptistery.
11. ↑ ^{a b} WHARTON, Annabel Jane. Ritual and Reconstructed Meaning: The Neonian Baptistery in Ravenna. The Art Bulletin (Routledge), 1987, roč. 69, čís. 3, s. 369 – 374. DOI: 10.1080/00043079.1987.10788438.
12. ↑ ^{a b} MATT, Leonard von; BOVINI, Giuseppe. Ravenna. Kolín nad Rýnom : Verlag M.DuMont Schauberg, 1971. Ďalej len Matt a Bovini. ISBN 3-7701-0534-6. S. 11 – 12.
13. ↑ JAROŠ, Jakub. Vygosh.cz . vygosh.cz, . Dostupné online.
14. ↑ ^{a b c d e f} MESSALLA. - Corvinus - . 2016-07-19, . Dostupné online. (po anglicky)
15. ↑ ^{a b c d e} Matt a Bovini, str. 22 – 24
16. ↑ ^{a b c} Deliyannis, 94 – 1001
17. ↑ KOSTOF, Spiro. The Orthodox Baptistery of Ravenna. New Haven : Yale University Press, 1965.
18. ↑ FOLETTI, Ivan; ROMANO, Serena. Fons Vitae. Baptême, Baptistères et Rites d’initiation (IIe–VIe siècle). 1. vyd. Rím : Université de Lausanne, 2009. Actes de la journée d’études. ISBN 8883343646. Kapitola Saint Ambroise et le Baptistère des Orthodoxes de Ravenne Autour du Lavement des pieds dans la liturgie baptismale, s. 121 – 155.
19. ↑ Matt a Bovini, str. 18
20. ↑ Bustacchini, str. 91

Literatúra

• DE LA FERTÉ, Étienne Coche. Byzantinische Kunst. Freiburg : Herder Verlag, 1982. ISBN 978-3451194016.
• DELIYANNIS, Deborah Mauskopf. The Book of Pontiffs of The Church of Ravenna. Washington, D. C. : The Catholic University of America Press, 2004. Kolektív autorov. ISBN 978-0813213583.
• BLASER, Werner; STUCKY, Monica. Drawings of Great Buildings. Boston : Birkhauser Verlag, 1983. ISBN 3-7643-1522-9. S. 53.
• DEICHMANN, Friedrich Wilhelm. Ravenna: Hauptstadt des spätantiken Abendlandes. 1. vyd. Zväzok 1.  : Franz Steiner Verlag, 1969. (Geschichte und Monumente.) ISBN 978-3515000352.
• HERRIN, Judith; NELSON, Jinty. Ravenna its role in earlier medieval change and exchange. 1. vyd. Londýn : University of London School of Advanced Study Institute of Historical Research, 2016. ISBN 9781909646728.
• KRAUTHEIMER, Richard. Introduction to an "Iconography of Mediaeval Architecture". Journal of the Warburg and Courtauld Institutes (The Warburg Institute), 1942, čís. 5. DOI: 10.2307/750446.
• MAAS, Michael. The Cambridge Companion to the Age of Justinian.  : Cambridge University Press, 2005. ISBN 978-0521520713.
• MANGO, Cyril. Byzantine Architecture.  : Electa Editrice, 1978. ISBN 9780847806157.
• MANGO, Cyril. Art of the Byzantine Empire, 352-1453: Sources and Documents. Toronto : University of Toronto Press, 1986. ISBN 978-0-8020-6627-5.
• NORWICH, John Julius. Great Architecture of the World. 2. vyd. Londýn : Da Capo Press, 1991. ISBN 0-3068-0436-0. S. 82.
• VON SIMSON, Otto G.. Sacred Fortress: Byzantine Art and Statecraft in Ravenna. Princeton : Princeton University Press, 1987. ISBN 978-0-691-00276-7.
• YARWOOD, Doreen. The Architecture of Europe. New York : Hastings House, 1974. ISBN 0-8038-0364-8. S. 97.

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Ranokresťanské pamiatky v Ravenne
• arianizmus
• ranokresťanské umenie
• byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Baptistérium ortodoxných

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Mozaiky v baptistériu(po anglicky)
• Baptistérium ortodoxných(po anglicky)
• The Interplay of Ritual and Art(po anglicky)
• Neonian Baptistery