Jevpatorija (Евпатория)
Kezlev
mesto
Panoráma mesta
Vlajka Erb
Oficiálny názov: Евпатория – Jevpatorija
Štát	Rusko (de facto) Ukrajina (de iure)
Región	Krym
Nadmorská výška	10 m n. m.
Súradnice	45°12′13″S 33°21′41″V / 45,203611°S 33,361389°V / 45.203611; 33.361389
Rozloha	65,0 km² (6 500 ha)
Obyvateľstvo	106 500 (2006)
Hustota	1 638,46 obyv./km²
Primátor	Andrej Danilenko
PSČ	97400—97490
Telefónna prevoľba	+380 6569
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Poloha mesta v rámci polostrova Krym
Webová stránka: www.kalamit.info
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Jevpatorija (rus. Евпатория; ukr. Євпаторія; krymskotat. Kezlev, Кезлев) je kúpeľné mesto na pobreží Čierneho mora v rovinatej západnej časti Krymu, čiže na území spornom medzi Ruskom a Ukrajinou. V roku 2006 tu žilo 106 500 obyvateľov.

Názov

Prvým sídlom na území Jevpatorije bola grécka kolónia Kérkintis. Patrila do Pontskej ríše císára Mithriada VI., nazývaného aj Eupatór. Z tohoto priezviska bol po dobytí krymu Ruským impériom vytvorený ruský (a dnes súčasne ukrajinský) názov Jevpatorija.

Dejiny a pamiatky

Mesto má viac ako 2 500 rokov dlhú históriu, na ktorej začiatku stojí grécka kolónia Kérkintis. Neskôr mesto patrilo Pontu, v ranom stredoveku potom ríši Chazarov a neskôr Krymskému chanátu . V závere 18. storočia dobyli mesto (rovnako ako aj celý Krym a južnú Ukrajinu – tzv. Novorusko) vojská Ruského impéria. Roku 1784 potom mesto získalo súčasný názov, ktorý, podobne ako Odesa alebo Sevastopoľ , vychádza z gréčtiny a mal symbolizovať nadväznosť Ruskej ríše na vyspelú grécku civilizáciu.

V roku 1855 sa v blízkosti mesta odohrala tzv. Bitka pri Jevpatorii, jedna z bitiek krymskej vojny. Najväčší rozkvet mesto zažilo v 2. polovici 19. storočia a na začiatku storočia 20. storočia, kedy sa mesto okrem iného dočkalo aj divadla (1910), múzea, električkovej dopravy a železnice (1915). 20. storočie potom prinieslo rozvoj rekreačnej a kúpeľnej infraštruktúry.

V roku 1941 tu žilo asi 47 000 ľudí. 31. októbra 1941 mesto obsadili nacistické vojská, ktoré ho držali až do 13. apríla 1944. 18. mája 1944 boli z mesta deportovaní do Strednej Ázie miestni Krymskí Tatári, 26. júla ich nasledovali Arméni, Bulhari a Gréci.

Na Štedrý deň v roku 2008 došlo v jednom z miestnych panelových domov k výbuchu plynu, ktorý usmrtil 27 osôb. Na miesto tragédie sa dostavil aj prezident Juščenko a premiérka Tymošenková.^[1]

Jevpatorija má množstvo architektonických pamiatok, medzi ktoré patrí pravoslávny Chrám Sv. Mikuláša z konca 19. storočia, zo starších pamiatok potom mešita Džuma-Džami, tekiye dervišov, chrámový komplex (kenesa) krymských Karaimov a ďalšie. Býval tu aj poľský básnik Adam Mickiewicz a napísal tu jeden zo svojich krymských sonetov.

Hospodárstvo a doprava

V Jevpatorii nie sú žiadne veľké priemyselné podniky. Prevažujú malé a stredné podniky, najmä potravinárske.

Jevpatorija je spojená frekventovanými prímestskými vlakmi so Saki a Simferopolom. V letnej sezóne sem navyše denne smeruje niekoľko priamych vlakov hlavne z Moskvy a Kyjeva. Do mesta sa možno dopraviť aj autobusovou dopravou.

V meste je v prevádzke tiež menšia sieť električkovej dopravy.

Funguje tu aj námorný prístav.

Referencie

1. ↑ Portál 5.ua , správa zo dňa 27. 12. 2008.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jevpatorija

Externé odkazy

• Mestský web Kalamit.info Archivované 2015-03-21 na Wayback Machine

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jevpatorija na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).